Ten Years After / Stonedhenge (1969)

Tretí album od Ten Years After zhodnocuje predchádzajúce dva albumy a prvý raz sa vydáva na cestu určitého experimentu.

Ten spočíva napríklad v kúskovaní skladieb, Going to try začne bluesovo, zrazu všetko utne akustická tichá pasáž, nastúpia perkusijné šamaniny podkreslené klávesom a tak ďalej.

Štyri skladby z desiatich majú veľmi krátku minutáž, ide o akési útržky reality zo života muzikantov, Ican’t live without you Lydia je iba klavírna, Skoobly-oobly-doobob je o dvojhlase gitary a spevu bez slov, Three blind mice je krátke bicie sólo, no a Faro je sólo pre basu.

Samozrejme, nájdu sa tu aj typické TYR fláky, džezíčková pohoda Woman trouble je absolútnou klasikou, rovnako ako Hear me calling, pomalá nervydrásajúca A sad song nesmie chýbať na žiadnom výbere temného blues, kam až sa dá dospieť v melancholickom prejave, ukáže dlhočizná No title a Speed kills klame názvom, rýchlosť tu rozhodne nezabíja, ale nabudzuje.

Ďalší výborný album, predzvesť dvoch geniálnych diel. Neodpustím si na záver konštatovanie, že ma udivuje, ako dokázali vtedajšie skupiny nahrávať polhodinové albumy a predsa do nich vtesnať viac, než je na dvojcédéčkach dvesto koncepčných albumov súčasnej prog-metal-art-neo scény dokopy. Aj to je dôvod, prečo radšej dávam prednosť tejto ére pred dnešnou.

» ostatní recenze alba Ten Years After - Stonedhenge
» popis a diskografie skupiny Ten Years After