Metaphor - The Pearl (2019)

Jaký společný jmenovatel vykazují kapely Echolyn, Discipline, Illuvatar, IZZ, Advent, Perfect Beings a recenzovaní Metaphor? Naprosto všechny tyto party spadají ho hudební škatule s nápisem moderní zaoceánský prog rock té nejvyšší kvality. Každá z nich je neodolatelně svá a naprosto originální. I přesto, že jsem takovým Discipline pro jejich složitost a nepřístupnost dodnes na jméno úplně nepřišel a třeba Advent jako následovníky gigantů Gentle Giant docenil až po dvou letech a x posleších, naopak přívětiví Illuvatar mi spadli do klína na první dobrou. Jako naprosté vůdce a kralevice této nejsofistikovanější větve art rocku na západní polokouli, jsem dlouhodobě považova nejpřesvědčivější Echolyn. Až v posledních měsících tuto pozici převzali o poznání charismatičtější IZZ.

No a s touto pěticí chrabrých rytířů prog rocku v té nejnaleštěnější zbroji, jsem si chtěl dlouhodobě vystačit, aniž bych potřeboval zkoušet a testovat další kvanta podobně znějících spolků z této oblasti. Jenže... stalo se, že se mi do rukou dostala skupina Perfect Beings, která mě svou neotřelou muzikou naprosto vyrazila dech. A právě od nich byl už malinkatý krůček k dalším matadorům tamní scény, ke kapele Metaphor. Ta si u mne svou poslední deskou Pearl vysloužila jedno důležité prvenství a sice - nejčastěji poslouchané hudební dílo v prvním týdnu po jeho zakoupení. U desky Pearl jsem totiž snadno vypozoroval, že za posledních x let je to ta "nejrajcovnější" hudební věc, která mě k sobě připoutala jako nějaký obrovský magnet, a od které nemohu odtrhnout uši, aniž bych si ji v jednom dnu několikrát nepřipomenul. Jistou a podstatnou roli sehrála i složitost tohoto díla, jež je opravdu těžce zapamatovatelným oříškem a které vás dvou vnitřní logikou a precizní konstrukční stavbou vyloženě nabádá k dalším a dalším poslechům. Bezbřehá nápaditost a nenucenost širokospektrálních témat všemožných, k artu přidružených stylů a jejich dech beroucích aranžmá, je tak neskutečně bohatá a pestrá, až člověka kolikrát doslova příjemně zamrazí na zátylku, z toho či onoho motivu, který vyznívá velice poutavě, přesvědčivě a myšlenkově hluboce. Silné hudební poselství je obsaženo v každém z devíti zde servírovaných tracků. Každý je mimořádným originálem uchopeným s velkou vervou a kreativním zanícením. Je to sonická pastva nejvyšší jakosti.

Čtvrté album amerických Metaphor je pro mne jedno z vůbec nejsofistikovanějších a hlavně nejbáječnějších alb nejen v prog rockové sféře, ale i celé rockové historii. Deska, která by neměla chybět v žádné domácí sbírce, pyšnící se inteligentní hudební potravou.
reagovat

Mayak @ 23.11.2020 13:01:02
... Marku - stručne: výborná recenzia na vynikajúci album skvelej kapely, ďakujem Ti ...

Brano @ 23.11.2020 16:06:48
Mňa METAPHOR neskutočne bavia!Najskôr som počul The Sparrow(CD mám aj v zbierke),potom ešte lepší album Entertaining Thanatos... a vlaňajší The Pearl tiež nemá chybu!Páni z Metaphor sa tento rok spojili s bubeníkom Mathiasom Olssonom zo skupiny Änglagård a spolu vytvorili pod názvom ISOBAR parádny jazz-rockový fusion album.

Danny @ 23.11.2020 22:39:23
Souhlasím, The Pearl je vydařené album. Pestré a správně dobrodružné. Úplně chápu, že pobízí k dalším poslechům.

Materiál albumu, o ktorom sa neformálne vravelo už na prelome rokov 2015 -2016 kapela definitívne nahrala a technicky upravila bez nejakej mediálnej publicity v priebehu leta a jesene roku 2018 a na svetlo sveta sa oficiálny nosič dostal symbolicky počas prvého týždňa roku 2019.
Teda práve 12 rokov po štúdiovej trojke „The Sparrow“ a rovných 20 rokov po kultovom debute „Starfooted“.

„The Pearl“ je opäť album koncepčný, tentokrát jeho libreto nie je sci-fi tématika, ale skôr príbeh z kategórie fantasy a celkom v réžii speváka Johna Mabryho. Hlavnou dejovou líniou je príbeh mladého muža, ktorý sa vydáva na cestu do sveta v mene svojho ľudu, aby získal vzácnu perlu z pazúrov hrozného draka. Ale ako postupne zistí, drak je najmenší z jeho problémov ...

Podotknem, že textová stránka je v celej histórii vlastnej tvorby u METAPHOR veľmi významná. John Mabry presvedčivo dokazuje skĺbiť vo svojich textoch epickosť Petera Gabriela z éry Genesis a filozofickú a intelektuálnu hĺbavosť Neila Pearta z Rush.

METAPHOR sú hudobne formálne považovaný za neo-progovú kapelu, ale tento termín je v ich prípade hodne ošemetný. Štruktúra ich kompozícií, množstvo motívov, muzikantských nápadov, zmien tempa a nosných línií je bežne taký bohatý a častý, že i pri viacnásobnom posluchu ich albumov si toho príliž veľa nemusíte zapamätať a stále máte možnosť niečo nové, predtým ukryté - objavovať. Oproti majorite neo-progových spolkov je toto beh na dlhú trať a ich produkciu možno skôr zaradiť medzi hudobné telesá z kategórie „Eclectic Prog“.

Inštrumentálne v skupine dominujú gitarista Malcolm Smith, v hre ktorého sa spája predovšetkým invenčnosť a nápaditosť Steve Hacketta, nervnosť a razancia riffov Roberta Frippa, ale aj nevyspytateľnosť a istá prekvapivosť, akú bolo možné počuť u Gary Greena (Gentle Giant) a nesmierne variabilný ale aj univerzálny klávesista Marc Spooner (mimo METAPHOR pôsobí paralelne aj v ďalších rôznorodých rockových zoskupeniach v Californii). Skvelý textár John Mabry má skutočne príjemnú farbu hlasu, skvele intonuje i frázuje, v niektorých recenziách (skôr fanúšikov, ako oficiálnych profesionálnych recenzentov) som však postrehol výhrady voči akejsi jedno-rozmernosti (t.j. malej dramatičnosti) jeho vokálneho prejavu, vzhľadom na bohatstvo a popisnosť textovej zložky k hudbe METAPHOR (inak spolu s bubeníkom Gregom Millerom sú členmi aj ďalšej progrockovej skupiny z Californie – MIND FURNITURE).

Album „The Pearl“ na ploche takmer 62 minút prináša deväť kompozícií, pričom osem z nich sa pohybuje v časovom intervale od 6 po necelých 10 minút, teda žiadny klasický progrockový opus sa tu nenachádza – koncept tematického albumu je riešený v stredne dlhých uzavretých songoch.

Tentokrát nebudem popisovať jednotlivé parciálne skladby, vnímam to ako pomerne zavádzajúce pre bohatstvo motívov, melodických riffov, častých zmien tempa a aranžérskych zvratov. Tých je tu aj po mnohých počutiach skutočne viac, ako dosť.

Budem sa opakovať, ale je to principiálne stále základná filozofia hudby legendy Genesis (veď boli v rannej ére ich cover bandom) z obdobia pôsobenia Steve Hacketta v nej, s markantnými prímesami skladateľských štruktúr Gentle Giant a občasnou razanciou a zriedkavejšie i zmysluplne riadenými disharmonickými plochami King Crimson. Samozrejme najpodstatnejšou zložkou hudby METAPHOR je ich vlastný, skutočne originálny a nenapodobiteľný špecifický prínos, čo je najvýznamnejšou pridanou hodnotou celkového výsledného efektu tak tohto albumu, ako aj ich troch predošlých.
Aj keď album „The Pearl“ vyšiel, ako jeden z úplne prvých v tomto kalendárnom roku (čo je istým spôsobom jeho handicap), pre mňa bude v jeho konečnom účtovaní celkom nepochybne v okruhu favoritov na to najlepšie, čo v tomto období do sveta progresívneho rocku pribudlo.

Resumé:
Progresívne rocková scéna v USA je v súčasnej dobe nesmierne bohatá a detailne ju mapovať je pomerne obtiažne, lebo v dobe po miléniu vznikajú nové kapely a projekty, ako huby po daždi.

Tak, ako v 70. rokoch tu bol (takmer) úplný deficit art rockových skupín (v porovnaní s globálnou situáciou v celej Európe), súčasná produktívna generácia rockových muzikantov si to kompenzuje naozaj masívne.

Za posledných 20 rokov, čo túto scénu sledujem, môžem povedať, že päť skupín z tejto krajiny ma hudobne ovplyvnilo i formovalo celkom zásadne (jasné, môžete namietať, že aj Spock's Beard, ale títo majú v krajine i vo svete tak špecifický štatút, asi ako Marillion v Euroregióne popri zvyšnej progrockovej scéne).

Sú to Echolyn, Discipline, Iluvatar, Advent a METAPHOR. Všetky tieto kapely sú na scéne plus-mínus 30 rokov (Metaphor najmenej – 26).

Mimo štandardne produktívnych Echolyn všetky ostatné kapely vydali za dobu svojej existencie oficiálnych plnohodnotných štúdiových albumov, ako šafránu (Discipline, Iluvatar a Metaphor po štyri, Advent iba tri).

... a každý z týchto albumov je v mojom ponímaní progresívnej rockovej hudby vlastne jedna ... perla (The Pearl) ...




reagovat

horyna @ 26.05.2019 13:09:58
Bravo Miro, pěkná práce. Zaujalo mne tvé srovnávání pěti amerických současných prog kapel v závěru recenze. Můžu prohlásit, že až na Metaphor jsem hrdým majitelem většiny nahrávek od těch ostatních. Echolyn spolu s Iluvatar u mne jasně vedou. Dle mého jde o naprostou a dlouholetou top prog formu. Masivnější čas Advent ještě může přijít, ale právě Discipline a Metaphor řadím do takového toho "ultra" progu-mega technického, ve kterém mám problém se zřetelnějším hledáním melodiky a osobně většího zaujetí pro věc. Ale ono je to hodně o celkovém přístupu, předsudcích i opakovaném poslechu (prvních několik projížděk ve společnosti Unfolded Like Staircase byla celkem katastrofa a dnes si už desku dokážu užít a těšit se z ní). Ve výsledku to chce hlavně čas a chuť. Díky.

Brano @ 26.05.2019 16:33:48
Tiež v týchto dňoch počúvam novinku od Metaphor.Mne to trvá trošku dlhšie než sa do toho dostanem,niekedy je lepšie nechať album na nejaký čas "odležať" a potom sa k nemu spontánne vrátiť...a objaví sa svetlo na konci tunela.Veď viete ako to myslím...Metaphor je vzácne sa vyskytujúca kapela so skutočne jedinečným prínosom a neustálym rozvíjaním odkazu velikánov art/prog rocku.Hudbu považujem za najvyššiu formu kultúry(špeciálne art/prog) a skupiny ako Metaphor,Discipline...pokladám za veľké obohatenie zbierky náročného hudobného labužníka.
Mayak,vďaka za obsiahlu a informačne bohatú profi recenziu!

jirka 7200 @ 28.05.2019 08:22:07
Zajímavá recenze na kapelu. kterou neznám. Je zřejmé, že rovněž i textová stránka je u Metaphor na úrovni. Až se dostanu domů, jistě si ji poslechnu, Miro.

Mayak @ 28.05.2019 15:06:57
Marku, Braňo, Jirko - ďakujem.
Cítim to tak, že koho aspoň z aspektu zvedavosti "zaujme" Metaphor, mal by začať naprv naozaj dnes už kultovou jednotkou „Starfooted“, tento album je všeobecne najviac prijatý verejnosťou (Progarchives nie je žiadny univerzálny barometer, iba jeden z mnohých serverov, aj keď u progerov najviac sledovaný) a viac-menej je najbližšie odkazu klasických Genesis (nečakajte však ani náhodou nejaký vzdialený plagiát!).
V podstate ho aj ja považujem stále za najlepší album od Metaphor (aj vďaka faktoru, že som ho poznal ako prvú ich placku za čerstva už v r. 2000 a počul nespočetne veľa krát). Braňo asi bude so mnou súhlasiť ...
Marku - a čo sa týka tých ťažko srdcových a hudobný vkus zásadne ovplyvňujúcich US kapiel, pridám ešte kvôli objektivite aj úžasných FROGG CAFE (pôvodne F.ZAPPA cover band !), tiež vydali iba štyri štandardne štúdiové albumy a majú tu na PB svoj profil a ešte (pre mňa) úžasnejších THE UNDERGROUND RAILROAD, ktorí vydali iba dva albumy ... ale aké !!! ... tejto kapele "mám povinnosť" tu nahodiť profil, pretože si to zaslúži ... celkom nepochybne ...

bullb @ 29.05.2019 07:28:37
Perlu momentálne počúvam. Vyzerá to na vysokú úroveň. Na hodnotenie u mňa ešte je skoro.
Mayak: jednoducho vďaka. Ukazuješ svetielka na konci tunela.

PaloM @ 29.05.2019 08:41:44
Mayak: ďakujem za inšpiráciu.

Sajgon3 @ 14.11.2019 19:01:44
Stručne k tomuto albumu - takéto vecičky nazývam " SRSTNATÉ " - to znamená, že trvá trocha dlhšie než sa tomu človek dostane pod kožu, ale potom to už stojí za to. Nádherná práca ! -)

bullb @ 15.11.2019 09:18:09
Nastal čas. Hodnotím 5*
Na tejto nenachádzam žiadnu chybu :-)

Mayak @ 15.11.2019 09:37:35
Sajgon3 + bullb: ... ďakujem Vám obom za podporu kapely Metaphor na stránkach Progboardu ...