Walsh, Joe - The Smoker You Drink, The Player You Get (1973)

Keď Joe Walsh opustil úspešnú kapelu James Gang a vydal na sólovú dráhu, mnohí sa čudovali. Jeho druhý album The Smoker You Drink, The Player You Get z roka 1973 však potvrdil správnosť jeho rozhodnutia.

V rebríčku sa umiestnil na šiestom mieste, čím sa stal jeho najúspešnejším sólovým dielom, album skončil zlatý. Hoci sa jeho kapela stále volala Barnstorm, album vyšiel pod jeho menom. Rytmiku Passarelli (basa) – Vitale (bicie) doplnil nový hráč, klávesák Rocke Grace. Na albume počuť aj duo štúdiových vokalistiek Vanettu Fields a Clydie King. Plus zaskočil aj perkusionista Joe Lala, spoluzakladateľ kapely Blues Image.  

Deväť skladieb je pestrých. Joe sa nevyhýbal popovým polohám, pričom si zachovával tvár a neskĺzol (aspoň zatiaľ) do komerčného bahna vyprázdnenej muziky.

Aj keby ste album v živote nepočuli, je možné, že z neho poznáte bluesový hit Rocky Mountain Way. Ide o Joeov prvý veľký singlový prielom do hitparád, v americkom singlovom rebríčku obsadil 23. priečku a dodnes ho môžete nájsť na tematických výberoch rockovej hudby zo 70. rokov. Je to fascinujúce, pretože zložiť bluesovku tak, aby oslovila masy, to bolo už v tej dobe pomerne ťažké a dnes už je to nemožné. Každopádne celý album otvára tým najlepším spôsobom.

Následne sa celá nálada upokojí, Walsh miloval slaďáky, nuž ich je tu celkom dosť (Bookends, Dreams, Days Gone By, Daydream Prayer). Vyčnieva z nich melancholická skladba Wolf alebo sviežejšia Meadows. Skvelá je aj jazzovo naladená inštrumentálka Midnight Moodies. Kto má rád karibské rytmy, príde si na svoje v skladbe Happy Ways, ja by som sa bez tejto skladby obišiel.

The Smoker You Drink, The Player You Get ponúka zväčša pokojnú, zadumanú muziku, ktorá je melodicky vďačná a prezentačne presvedčivá. Ja mám Walsha rád, a preto jej v mysli pridám jednu hviezdu na miestnej škále. Tak čo, poznáte Rocky Mountain Way?
reagovat

Antony @ 15.03.2024 13:29:37
Walshovy sólovky, přinejmenším první čtyři, patří mezi moje velice oblíbené. Přitahují mne posluchačsky daleko více než jeho mateřská kapela. Na svých samostatných albech předvedl stylovou rozmanitost, neohraničenost a nápaditost. Hrát sám za sebe je výhoda i nevýhoda, Walsh výhody zužitkoval maximálně.

hejkal @ 15.03.2024 13:59:46
Walsh bol a je u nás veľmi nedocenený umelec. Ja mám veľmi rád James Gang, ale jeho sólovky si tiež rád vypočujem. Som rád, že tu má aspoň mikroskopickú odozvu. Vďaka.

stargazer @ 17.03.2024 15:33:29
Přijde mi, že píseń Roky Moutain Way je na tomto albu jako stát ve státě. Skvělej otvírák, ale bez podpory následujících skladeb. Možná Happy Ways by se hodilo jako b strana singlu. Ale celkově je tato deska podařená, trochu melancholická.

hejkal @ 17.03.2024 16:13:35
Rozumiem tomu pocitu, po Rocky Mountain Way sa album vydá iným smerom. A áno, hoci je príjemný, mohol by byť aj lepší.