Trower, Robin - Passion (1987)

Predstavte si, že ste zástupca nahrávacej spoločnosti v 80. rokoch a máte za úlohu vyprodukovať fabrikant do MTV a hitparád. Okolo vás bodujú také „veličiny“ ako Whitney Houston, The Bangles, Bon Jovi, U2, Duran Duran, George Michael a pod. Príde za vami nejaký obstarožný bluesový gitarista, že by chcel čosi zarobiť.

Je vám jasné, že je to stratený prípad, ale keď už prišiel o všetky zvyšky sebaúcty, prečo to neskúsiť. Azda motyka vystrelí. Rozdáte mu jasné noty, doplníte za priehrštie kastrovaných synťákov a poviete – ber alebo nechaj tak!

Trower to vzal. Výsledkom je album Passion. Sterilný zvuk sterilizovaných uhoriek, ktoré v náleve trčali pridlho, nuž sú mäkké, priam hnilé, vytekajú z deviatich skladieb, ktoré, nehnevajte sa na mňa, nebudem bližšie pitvať. Pripomína mi to Expendables 4. Sú tam niektorí protagonisti, ktorým to niekedy išlo, ale momentálne sa iba strápňujú.

Nemyslím si, že je dobré byť iba negatívnym, a tak zhrniem aj pozitíva. Na tomto albume sú cca dve gitarové sóla, ktoré za niečo stoja (No Time a One More Word). A je tu hendrixovská vybrnkávačka If Forever, balada, ktorá žiari vždy, keď sa v nej nespieva. Davey Pattinson z kapely Gamma odviedol zdanlivo dobrú robotu, akurát nie pre Trowera, ale pre producenta. Vyplatilo sa. Album vo svete vzal hitparády útokom a... nikde sa neumiestnil. Len v USA bol na 100. mieste. Dnes to všetci dávno vieme, že snaha o vymanenie sa z krízy stredného veku koketovaním s dobovými trendami zameranými na zárobok vychádza v pomere tak jeden k tisícu. Jasné, Santana to so Supernatural zvládol, ale zástup pohorení (Wishbone Ash a Gary Moore, na vás pozerám obzvlášť) jednoznačne hovorí v neprospech podobných snáh. Ale stále sa nepoučíme.

Existuje aj disco a techno, a tak nedám nula bodov, jednu hviezdu za tento album predsa len udelím. Viete, čo je vtipné? Americká asociácia nezávislej hudby albumu udelila prvé miesto v kategórii Rock. Hudbe, ktorá nie je ani rocková (no dobre, Bad Time skoro je) a ani nezávislá, naopak, je popová a totálne dobovo mainstreamová.

Ono, aj keď to tak možno nevyznelo, ja to Trowerovi nevyčítam. Účty sa platiť musia a tamtá doba bola veľmi nežičlivá k normálnej rockovej hudbe. Prežil a to sa počíta.

Antony @ 20.10.2023 13:20:24
A sakra. Jsem v pytli.. :)

hejkal @ 20.10.2023 13:55:30
Na tvoje recenziu sa už teraz teším. :)

stargazer @ 20.10.2023 15:48:10
V tomto případě se vůbec nedivím Tvému znechucení nad albem. Mě zaujaly jen dvě věci na tomto albu. Já osmdesátky mám rád, ještě víc mám rád sedmdesátky, ostatně jako většina posluchačů. Ne každý hudebník, který měl tvůrčí vrchol v 70tých letech, dokázal na svůj úspěch navázat právě v tomto období. Ale najdou se i vyjímky v obráceném gardu. Třeba jazzový kytarista John Scofield se celosvětově prosadil až v osmdesátých letech, kdy nahrál pět skvělých studiových alb. V sedmdesátých letech se tak nějak plácal, našel se v roce 1984 /album Eletric Outlet/ a zrodila se hvězda světového formátu. 

hejkal @ 03.01.2024 14:56:52
Jasné, individuálnych príbehov nezapadajúcich do prevládajúcich tendencií je vždy dosť. A pohľadov na ne ešte viac. A to je fajn.