Spock's Beard - The Light (1995)

Existuje len málo skupín, ktoré vydali (v rámci svojej tvorby !) tak silný debutový album akým je The Light pre Spock´s Beard. (napr. Mike Oldfield alebo ELP) Asi len ťažko mohli páni vstúpiť na hudobnú scénu lepším albumom. Ako keby automaticky preskočili 2 alebo 3 albumy a ocitli sa okamžite na vrchole svojej tvorby. Samozrejme, nevýhoda je v tom, že akýkoľvek z nasledujúcich albumov, a že niektoré sú naozaj vynikajúce, už nikdy neprekonali The Light.

Na albume sú 4 skladby, pričom každá jedna z nich už má svoje nezameniteľné miesto v galérii Spock´s Beard. Dokonca prvé dve: The Light a Go The Way You Go, hráva Morse ešte dodnes na koncertoch. Nedivím sa mu. Rozpitvávať jednu po druhej nebudem, každá je kapitola sama o sebe. Zložité hudobné postupy, zaujímavé hudobné momenty, zvraty, inštrumentálne výkony... bla, bla, bla, prosto presne štýl hudby ktorý mi sedí. Ak by som musel povedať nejakú slabinu albumu, tak asi Morsov spev, aj keď nehovorím že je zlý spevák a mne osobne neprekáža. Ale viem si predstaviť aj lepšieho speváka.

Na záver môj odvážny názor, s ktorým určite väčšina recenzentov nebude súhlasiť. Album radím medzi to najlepšie čo vzišlo z 90-tých rokov. Lepšie albumy ? Tak na rýchlo ma teraz napadá len Scenes From Memory.

Najlepší album od Spokáčov. S oboma očami, otvorenými dokorán dávam 5.
reagovat

EasyRocker @ 16.11.2017 15:25:58
Určitě skvělé album neoprogu, taky vím, že je nejlepší i pro hodně příznivců Spock´s Beard. Suverénní výkon hned v první palbě, taky to pánové dlouho poctivě drtili. Malinko víc jsem si oblíbil dvojici The Kindness of Strangers + V a tak nastejno mám dvojalbum Snow. U téhle kapely těžké volby.

horyna @ 20.11.2017 13:33:39
Patrně nejkvalitnější práce od S. B., ale to by klidně mohla být i ta druhá, třetí, pátá, nebo desátá. Obrovské množství nápadů nakomulovaných na jednu placku.

Veru nestáva sa často aby nejaká skupina prišla s takým silným debutom, ako sa to podarilo práve formácii Spock´s Beard. Akási koncepčná a kompozičná kostra tohto albumu vznikala už v rokoch 1990-91 v hlavách multitalentovaného génia Neala Morsa a jeho brata Alana. Vtedy existujúca idea vzniku vlastnej fungujúcej hudobnej skupiny sa postupne pretavila do reality príchodom basáka Dave Merosa a bubeníka Nicka D´Virgilia a Spock´s Beard boli na svete. Dnes je už irelevantné či pôvod názvu skupiny pochádza zo známeho sci-fi seriálu, alebo ako inšpirácia poslúžil bradatý havko Spock. The Light skupina nahrávala v roku 1994 a svetlo sveta uzrel nasledujúci rok. Nielen hudobná kritika, ale aj progrockoví fandovia prijali album s nadšením.

Titulná štvrťhodinovka The Light - Neal Morse spieva drsným zastretým hlasom, ktorý sa vyčistí do kryštálovo čistej formy až v tretej časti Garden People. So Seňorom Valascom (6) prídu hravé a svieže latinsko-americké rytmy a v Return of The Horrible Catfish Man - Neal ohromí brutálnym chraplákom až z toho mrazí. Sviežosť a spontánnosť pokračuje na nasledujúcej Go The Way You Go. Tu je už badateľná typická morseovská melodika, pútavé inštrumentálne časti a umne načasovaná gradácia. Megaopus The Water je kapitola sama o sebe. 23 minútová hudobná púť spleťou nálad, emócií a zážitkov od výmyslu sveta. Efektne vystavané giantovské vokály, prekvapivé zvraty a paradoxy typu Fuck You/I´m Sorry... vyzúrený Neal reve Fuck Youuu! a následne úplne nečakané zjemnenie v podobe I´m so Sorry... Súboj extrémov. Ale celá táto emočná labilita je veľmi veľmi pôsobivá a úprimná. Hnev a následná ľútosť. Reach For The Sky je zavŕšenie tohto opusu, akási očistná oslobodzujúca katarzia až na hranici extázy. On The Edge je záverečný priamočiary odpalovák, ktorý vkusne uzatvára túto veľmi vydarenú debutovú kolekciu.

Chlapci sa teda vytiahli a na úvod kariéry nahrali fantastický album. Neal spieva spontánne a odviazane (až neviazane) a klávesové nástroje drví a drtí naprosto suverénne. Meros a D´Virgilio obstarali parádnu rytmiku a Alan to všetko posvätil svojou gitarou. The Light je príjemne strávená hodinka dobrej hudby, po uplynutí ktorej nemá človek pocit márnosti.
reagovat

Mohyla @ 01.03.2014 10:30:22
Pekne napísaná recenzia, sviežo a spontánne nahratý debut skupiny, ako píše Braňo, 5 * zaslúžených!

Brano @ 03.03.2014 08:21:06
Igor,ďakujem.

Debut a pro mnoho fandů také vrchol tvorby losangelské kapely. Většinu prvotin provází jakési tápání a neúplnost, The Light však nabízí absolutně kompozične i emočně vyzrálý art-rock.
Z celého alba je cítit melancholická bojovnost, profesor literatury by se pravděpodobně nebál použít výraz vykořeněnost. Pro Spock´s Beard znamenal The Light všechno nebo nic, snad i proto zní toto album v celé diskografii nejupřímněji. Neal Morse zpívá jako nikdy poté, jeho varhanní party jako by se ptaly, kdo je v pozdějších Spock´s Beard navíc (odpověď - Ryo Okumoto, klávesista který přišel až na druhé album).
Narozdíl od některých nových progresivních kapel a alb, se vás The Light přímo dotkne. Dozajista patří mezi stežejní nahrávky devadesátých let i art-rocku jako takového.

reagovat

Judith @ 02.08.2008 15:54:14
Velmi povedené album, jedno z mých nej. Jenom při One Man v duchu vidím pračlověka, kterak se buší do hrudi a vykřikuje já, já, já, a trošku mi cukají koutky... Můj problém, jasně, ale trošku mě to ruší.

Judith @ 03.12.2023 14:32:47
Po patnácti letech koriguju svůj komentář výše - tím, co mě na albu dnes trochu ruší, je snad až příliš velká dramatičnost a trhavost. Musím mít správnou náladu, abych si přesnost a sráznost všech zvratů vychutnala. Což nic nemění na tom, že jde o vynikající album, které si zasluhuje plné hodnocení.