Focus - Live at the Rainbow (1973)
01. Focus III (T. van Leer) [3:54]
02. Answers? Questions! Questions? Answers! (J. Akkerman; B. Ruiter) [11:38]
03. Focus II (T. van Leer) [4:27]
04. Eruption (excerpts) (T. van Leer; T. Barlage) [8:29]
a) Orfeus
b) Answer
c) Orfeus
d) Answer
e) Pupilla
f) Tommy
g) Pupilla
05. Hocus pocus (T. van Leer; J. Akkerman) [8:29]
06. Sylvia (T. van Leer) [2:48]
07. Hocus pocus (reprise) (T. van Leer; J. Akkerman) [2:47]
Obsazení:
Thijs van Leer : Vocal, organ, flute.
Jan Akkerman : Guitar.
Bert Ruiter : Vocal, bass guitar
Pierre van der Linden : Drums
Focus bola špičková rocková kapela, jedna z najlepších, aké kedy Holandsko vyprodukovalo. Nečudo, že v nej pôsobilo hneď niekoľko výnimočných hudobníkov s gitaristom Janom Akkermanom a spevákom i multiinštrumentalistom Thijsom Van Leerom v čele. Netajím sa tým, že milujem koncertné albumy, nuž aj v prípade tejto kapely pohybujúcej sa kdesi na pomedzí hard-art-classical-jazz rocku, nemôžem obísť štvrtý počin v jej diskografii, a síce Live At The Rainbow.
Po vydaní troch štúdiových albumov, ktoré jasne naznačili, že kombinácia rôznych dobových rockových žánrov a postupov kapele nie je cudzia, nastal, nazdávam sa, logický krok s predvedením netuctovej muziky naživo. Sedem skladieb (vlastne šesť, jedna sa opakuje) vyskladaných prakticky z albumov Moving Waves a 3 s prehľadom vypchalo pôvodnú platňu, až sa mi žiada, aby z toho bol dvojalbum. Záznam z londýnskeho Rainbow Theatre z 5. mája 1973 zároveň disponuje relatívne solídnym zvukom, čo je plus.
Človek si aj z uvedeného dôvodu môže vychutnať meditatívne skladby Focus II a Focus III, prípadne hit Sylvia, pričom sa môže nadchnúť aj frenetickými polohami nesmrteľnej skladby Hocus Pocus, ktorá je naživo o dve triedy nespútanejšia než zo štúdia. To, čo tam stvára Van Leer so svojím hlasom, je prakticky zdraviu škodlivé, tak, ako sa na správny rockový prejav patrí. Nech mi nikto nevraví, že jódlovanie patrí akurát do Tirolska! A to ani nevravím o tom, že byť gitaristom, z Akkermanovej rýchlej a plnokrvnej hry by som mal mindráky ešte aj na smrteľnej posteli. Nečudo, že pre veľký úspech odznie táto skladba hneď dvakrát. Keby ste úplnou náhodou netušili, o čom to vlastne píšem, spomeňte si na Vanessu Mae, ktorej táto vec poslúžila v kariére priam existenčne.
Mozaiku výnimočnosti kapely dopĺňajú ešte dve siahodlhé kompozície Answers? Questions! Questions? Answer! a Eruption, obe nadchnú aj notorického frfľoša, tak sú vymakané.
Keď sa zíde partia skvelých, ba až geniálnych hudobníkov, a tí nechajú na pódiu okrem tréningových reflexov aj srdce (či dušu, podľa toho, ktorým termínom sa radšej opájate), navyše zložili zaujímavú a osobitú rockovú muziku, nemôže to azda dopadnúť zle. Live at the Rainbow týmto všetkým disponuje a ja nemám inú možnosť, ako nadšene vykričať do sveta, že toto dielo je svetové!
reagovat
balu @ 01.01.2023 12:03:02
Pro mne téměř absolutní hudba a zároveň Deska desek, a z vinylu to má plnou autenticitu!
hejkal @ 01.01.2023 13:02:54
Osobne som z tohto koncertu vo vytržení. Lepší album kapela na svojom konte nemá.
Judith @ 01.01.2023 15:44:23
Tak tohle je krása. Velkorysost spojená s vnitřní kázní, přes všechnu rozmáchlost a živelnost nemám pocit samoúčelného preludování nebo vycpávky. Prostě si drží - fokus. Je poznat, že hráči mají velice solidní základ, takříkajíc dobré držení těla, a zároveň se tím tělem nebojí pořádně hýbat, působí to velmi spontánně a přirozeně. Tohle je mistrovská úroveň. A hudba? Evokuje mi nejspíš krápníkový dóm, něco velmi organického, ale i přesného, ušlechtilého v nejlepším slova smyslu. Slyším je poprvé (jo, žila jsem pod kamenem, vím to!), ale určitě ne naposledy. Díky za povytažení téhle kapely na světlo.
hejkal @ 01.01.2023 16:46:20
Som rád, že zaujala. Štúdiové albumy postupne pripomeniem tiež, také Moving Waves, 3 alebo Hamburger Concerto patria do zlatého fondu rockovej muziky.
Před měsícem jsem si po letech koupil toto pozoruhodné CD. Fokus trpěl poměrně špatným zvukem svých nahrávek, nicméně toto se netýká recenzovaného koncertu v hale Rainbow. Celý materiál až na freneticky známý Hocus Pokus je velice svěže interpretován a je velice dobře poslouchtalný i po letech. Kombinace skvělé kytary pana Akkermana a podmalované hamondkami Van Leera včetně zajímavého zpěvu. Někdy dojem ranných Nice či Vargy. Po 33 letech svěží závan trvalé kvality.
Doporučuji, avšak pouze v remastrované verzi, lahůdka pro fanšmejkry !
reagovat
- hodnoceno 1x
- hodnoceno 1x
- hodnoceno 1x
- hodnoceno 0x