Weather Report - Weather Report (1971)

Weather Report pozná azda každý, kto sa kedy obtrel o fusion. Jaco Pastorius, Joe Zawinul, Wayne Shorter alebo hoci Miroslav Vitous (aby sme boli československí), zástup osobností je početnejší ako fronta pred bránami s nápisom práca oslobodzuje v štyridsiatych rokoch minulej storočnice. Nečudo, že aj u nás doma bolo niekoľko albumov nahratých na kazetách. Priznávam bez mučenia, že ma táto hudba nikdy moc nebrala. Dokonca ani keď som začal trieskať do bubnov, nedokázal som uchopiť dvojicu bubeníkov, ktorí akoby ani nič nehrali, len si tak hrkali v pozadí iných šumov. Pár dekád uplynulo a moje poslucháčske vedomie napuchlo natoľko, že som schopný doceniť a hlavne vychutnať si aj niektoré džezové úlety, nuž som sa nedávno vrátil k vymiznutým spomienkam z detstva, kúpil pár albumov Weather Report a vrhol sa na reminiscencie. Pravda, nebolo to úplne bez prípravy, koncom septembra 2005 mal v Bratislave koncert Joe Zawinul & The Zawinul Syndicate, šiel som naň s otcom, aby si mohol odškrtnúť ďalšiu legendu svojej mladosti. Pravda, Joe už toho moc nenahral, potreboval by lepšieho bubeníka a rozhodne mohol najať gitaristu, ktorý vie hrať a vyhnúť sa tak tomu, čo tam predviedol ten chlapík bez kúska citu a zmyslu pre hru. Nič to, aspoň mám spomienku, na ktorú tak ľahko nezabudnem.

Hluky, zvuky, tak by sa v skratke dala charakterizovať úvodná „skladba“ Milky way. Rytmika sa zapojí až v Umbrellas, zvyšok osadenstva frivolne „frídžezuje“, ale už sa môžeme baviť o niečom ako vedomom hraní. Našťastie, album graduje, Seventh arrow prináša kus džezovej košatosti, vôbec má človek pocit, že počúva Milesa Davisa, čo pri minulosti viacerých členov v zostave neprekvapuje. Orange lady zabieha k meditácii, z ktorej by zástup budhistických mníchov utrpel záchvat blaženosti. Morning lake, to je taký ospalší džezík, voľne nadväzujúce improvizácie Waterfall v ničom nezaostávajú. Niekoľko energetických explózií nezakryje skutočnosť, že Tears vženie slzy do očí nejednému priaznivcovi súčasnej rádiovej produkcie, pretože toto je „nepočúvateľný“ džez ako z partitúry. Celé bezmála štyridsaťminútové hranie pre hranie končí v dravšej džezovine Eurydice.

Kto má rád inštrumentálny džez vydávajúci sa za hranicu znesiteľných melódií a konzistentných hudobných útvarov, ten si príde na svoje. Debut Weather Report ukazuje typickú džezovú skupinu plnú dychov, klávesov a nejakých rytmických ruchov, ktorá ešte neprepadla pokušeniu zvanému world music a to si cením. Ale bacha, nemyslím si, že tento album je pre väčšinového poslucháča a už vôbec nie pre bežného rockera, toho rocku je tam ako šafranu v krajine bez Libuší.
reagovat

Judith @ 26.02.2024 18:35:59
Album mě překvapilo. Čekala jsem něco zběsilého, vykloubené prsty, milion not na centimter čtvereční... a zatím je to vzdušná, jemná, náladová krajka. Mám ráda hudbu, u níž může mysl volně bloumat a nořit se do představ. 

balu @ 26.02.2024 19:12:12
Ono je dobré přistoupit k něčemu novému s otevřenou myslí a nechat se nést náladou nahrávky.
Odměnou může být zlepšení nálady a chuť to zase znovu zkusit.

hejkal @ 26.02.2024 19:12:50
Moja krvná skupina to nie je, muzika á la Bitvhes Brew. Je fajn, že ti dáva krídla.

stargazer @ 27.02.2024 04:21:07
Album mi svojí náladou připomělo nahrávku Purple /1970/ od Miroslava Vitouše, kterou mám na cd-r. Skladba Orange Lady je hraná i na Milesově The Complete Bitches Brew Sessions. Jako debut skupiny tohle sice není žádný zázrak, ale vyloženě špatné to taky není. Na nahrávce je něco, co mě zaujalo, ale já nevím co. Prostě to tam je.