Weather Report - Mr. Gone (1978)

V čase, keď píšem tieto riadky, je taký hic, že by aj Afričania uvažovali o využití stredovekého mučiarenského umenia sťahovania z kože. Vlastne, veď majú vlastnú kanibalskú históriu, tak nič. O kanibalizme nepíšem náhodou, album Mr. Gone od Weather Report krásne ukazuje, ako sa z každého štýlu časom stane rutina. A ako progresívne vymedzenie priestoru napokon požerie samé seba. Namiesto hľadania je tu mix džezového podriemkavania, fusion rutiny, dobovej komerčnej zaslepenosti funky, len, aby sa toho predalo čo najviac. Plus sa tu na úvod v miere väčšej ako obvod hrudníka grgolice vlepujú etnické motívy a z toho ja veru nie som nadšený.

Blízkovýchodné zvuky otvoria dlhočizne pomenovanú skladbu The pursuit of the woman with the feathered hat, šokujúco sa ozve aj ľudský hlas, aby bola turbanová haluz kompletná. Vlastne aj africké stepné ókanie sa tu nájde. Slovom, world music komercia ako mraky, ktoré v dnešný bezoblačný horúci deň chýbajú ako soľ v nemenovanej rozprávke. Funky ovládlo aj ďalšie podmazy, je úplne jedno, či sa budeme baviť o skladbe River people alebo hoci o Young and fine. Tá druhá má aspoň trošku džezového rozmachu a dychové sólo je uchu lahodiace (o base nevraviac, Jaco „umí“). Počúvať teplé hudobné motívy v letnej špičke zaváňa masochizmom. Príjemne preto pôsobí halucinogénne opojná meditačka The elders, ktorá uzatvárala prvú stranu platne, čo cédéčko nedokáže napodobiť ani keby ho maskoval Fantomas. Titulná skladba sa k psychedélii prisaje ako pijavica, Mr. Gone je skrátka haluz, ale vďaka za ňu, zdvíha doterajší priebeh deja z prachu vysušenej podlahy. Punk jazz nechá v úvode predviesť sa basáka, kto by tieto onánie pri ištrumentalistoch nezbožňoval, všakže? Inak je to skôr taká všehochuť, ospalá džezová balada strieda nejaké to spomelané vzrúšo. Najlepšia skladba albumu je „fjúžnová“ smršť Pinocchio, takéto niečo by som vydržal počúvať po celé trvanie diela. Záverečná uspievaná uspávanka And then má blízko k džezu, dobre jej tak.

Počiatočný vplyv world vplyvov s funky fusion predstavuje všetko to, čo ma neoslovuje. Preto sa mi album ťažko hodnotí, pre priaznivcov zmienených prejavov sa azda jedná o výborný album, hudobníci sú majstri svojich nástrojov. Je to súčasť krabičky, tak tam ostane kysnúť, nepredpokladám, že si ho budem púšťať veľmi často. Našťastie, druhá strana je prevažne dobrá, a preto tento sedemdesiatosmičkový kúsok ani úplne nezatracujem.
reagovat

stargazer @ 06.03.2024 18:42:07
Mr. Gone je pro mě poživatelnější než Heavy Weather. Je to zvláštní, že album, které má hvězd jako americká vlajka a k tomu skvělé recenze mě neoslovilo /tím myslím Heavy Weather/. Tady slyším mírný posun někam vpřed. Tři slavní bubeníci /kdybych se nepídil, ani bych poslechem nepostřehl/ mají zaujmout rytmikou, kterou tentokráte zkrouhli o perkuse. Název Mr. Gone vymyslel Zawinul, Mr. Gone je vlastně Wayne Shorter, který se natáčení alba moc nezůčastnil. Za mě je tohle opět dobrá deska, ale uvítal bych nějaký od WR průlom, něco revolučního. Cítim z této nahrávky jistou stagnaci a sterilitu.
Opět uvádím, že WR nejsou moje koně, ale fusion ano.

hejkal @ 06.03.2024 21:01:55
Rozumiem ti. Pre mňa Weather Report tiež nie je veľmi preferovaná kapela. V rámci fusion som najmä na Larryho Coryella a Mahavishnu Orchestra.