Blackfoot - Strikes (1979)

Blackfoot bola najtvrdšia kapela južanského rocku. Áno, uvedomujem si, že toto meno je činné i dnes, ale zo slušnosti budem predstierať, že táto przniaca anomália neexistuje. Prvý album, ktorý znamenal prielom v kariére, bol pre ňu nepochybne ten s kobrou na obale – Strikes (1979).

Dodnes je tento album medzi fanúšikmi vnímaný ako „ten“ album, typický a vrcholný kúsok južariny á la Blackfoot. Priznávam sa, v tomto ide moje vnímanie proti prúdu. Iste, obsahuje dve absolútne klasiky žánru, smrtiacu pecku Train, Train a klasickú „freebirdovinu“ Highway Song, zároveň však núka viacero podivne „komerčných“ kúskov, ku ktorým sa o chvíľku dostanem.

Deväť skladieb je za mňa trocha nevyrovnaných, viem si predstaviť, že to niekto môže opísať ako pestrý koktail a vnímať to ako klad, mňa však niektoré momenty vyrušujú. Za vynikajúce považujem štyri skladby, okrem zmieneného dua klasík, z ktorých harmonikové kúsky v Train, Train nemajú obdoby, tu ďalej máme príjemnú baladickú Left Turn On A Red Light a v podobnom duchu, hoci viac radio friendly, aj Run And Hide. Aby som neklamal, aj úvodná rozmlátená rocková vec Road Fever je... v pohode.

Čo sa kapele nijako zvlášť nepodarilo, sú covery. Prekvapivý výber od Spirit – I Got A Line On You je taký nemastný-neslaný, čaro originálu mu niekam uniklo. Wishing Well od Free je takmer „tribute“, muzikanti skladbe nič extra nepridali a aj keď ide o jednu z mojich najobľúbenejších skladieb vôbec (pôvodná predloha), viem si predstaviť, že ak by na albume nebola, nechýbala by mi. Koncertná podoba jej sluší viac. Do tretice je tu cover od Blues Image zvaný Pay My Dues, konečne tvrdá rocková vec, azda lepšia ako originál. A keď som už zabŕdol do zbytočných skladieb, vyoperujem rovno aj najokatejší nádor.

Baby Blue je šliapnutie vedľa. Slušne povedané. Asi to chcela byť hitovka, čo sa kapele rozpadla pod rukami. Kvitujem, že si to skupina uvedomila a netlačila túto nudu na singel.

Strikes je dobrý album, na pomery kapely je pomerne „soft“. Kapela má v portfóliu viacero podstatne lepších (debut, nasledujúca trojica kúskov klasickej zostavy), a preto budem prísny v počte hviezd. Ale už len kvôli Train, Train (a Highway Song) stojí za pozornosť každému priaznivcovi dobrej rockovej muziky. Howgh!
reagovat

vmagistr @ 06.09.2024 08:17:35 | #
Asi ani nemůžu říct, že bych měl v jižanském rocku mezery, spíš je to pro mě neprozkoumaná džungle :) Od Blackfoot jsem svého času určitě poslouchal debut, z dalších alb se mi nevybavuje skoro nic (až na ty úžasné zvířecí obaly, ty se mi líbí moc). Jestli se do kapely někdy víc pustím netuším, ale recenze se mi četla moc hezky.

hejkal @ 06.09.2024 08:27:09 | #
Ono to nikdy nie je isté, či o desať rokov nepríde ten pravý čas. Hudba má tú vlastnosť, že na veku, preferenciách, okolnostiach vlastne nezáleží. Aj ja dnes počúvam veci, o ktoré by som pred pár dekádami neoprel bicykel. Vďaka za reakciu.

hejkal @ 04.11.2024 17:29:53 | #
Zvieracia trilógia je samozrejmý tip, to je Blackfoot v esenciálnej podobe. Ja som sa ku kapele dostal cez výberovku Rattlesnake Rock N Roll: The Best of Blackfoot (1994), ktorú som prácne vyštriachal cez vtedajší internet a objednal až z USA. A bol som chytený až-až. Mimochodom, dodnes je to najlepšia výberovka kapely na trhu. Krátko nato som v bratislavskom Bontone objavil Maraudera a bolo jasné, že kapela bude navždy v mojom srdci.

stargazer @ 07.09.2024 16:32:56 | #
Já se do kapely pustil čistě ze zvědavosti, jižanský rock je pro mě španělská vesnice. Nebylo to špatné, nejvíc mi utkvěla v paměti píseň Highway Song. Když rok 1979 a Amerika, tak u mě jasně vedou v tvrdším rocku Van Halen II.

hejkal @ 07.09.2024 17:08:44 | #
Zvedavosť je podľa mňa veľmi dôležitá. Keby jej nebolo, nemal by som túžbu počúvať. :)

tretý album Blackfoot z názvom Strikes patrí k tomu najlepšiemu čo táto skupina štyroch indiánov nahrala. Ricky Medlocke vo vynikajúcej (gitarovej) forme predvádza vynikajúcu hru aj spev. Je to poriadna dávka Southern rocku aj keď tak úplne neznie. Nemá špecifické ani klišoidné postupy v skladbách ktoré sú v Južanskom rocku už tradičné od doby kedy ich nastolil Lynyrd Skynyrd. napríklad taký Molly Hatchet .Je to prvý s trojice albumov ktoré majú za cover zviera. Všetky 3 považujem za ich vrcholné diela. Keď sa nad tým zamyslím tak sú Blackfoot hneď po Skynyrdoch moja najobľúbenejšia Južanská skupina .
Road Fever je vypalovačka na akú sa patrí otvoriť album Ricky Medlocke tu hrá diabolsky dobre na gitare licky strieľa každých 10 sekúnd aj jeho drsnejší spev my sedí. I Got A Line On You pokus o hit? neviem ale znie fakt dobre jednoduchý zapamätateľný refrén. Pay My Dues veľmi zaujímavá skladba v ktorej sú naozaj zaujímavé riffy a vyhrávky na gitaru na Southern rock netradičné. Wishing Well výborná coververzia FREE (aspoň si myslím že je to ich skladba). Blackfootu táto skladba náramne sedí . Dá sa povedať že znie autenticky ako originál Run And Hide polobalada ktorá sa mi nesmierne páči spev k tomu parádna gitarová vyhráka lepšie byť ani nemohlo. Train, Train (Prelude) Starký Shorty Medlocke poriadne zafúka na harmonike a tým vlastne otvorí asi najznámejší hit od Blackfootu Train, Train a musím povedať že je to pecka napísal ju sám Shorty Medlocke je to perfektné v speve gitarovo ale aj sólo na harmonike je nezabudnuteľné. Posledná skladba patrí Freebirdovke Highway Song je to slušná skladba , ale nepočujem na nej nič extra( samozrejme to výbušne sólo je výborné) aby s tým ukončovali koncerty ako posledná bomba na záver.

Prvý s trojice najlepších albumov od Blackfootu ktoré náhodou nasledujú po sebe. Ako som spomínal nie je to úplne tradičný Southern rock čo však mne neprekáža práve naopak v tých lepších albumoch od Blackfootu (teda prvých 5) sa všade nájde niečo netradičné originálne čo napríklad o Molly Hatchet nemôžem povedať. Vydali síce niekoľko miliónov albumov, ale veľa z nich mi v ušiach splíva a znie rovnako. Týmto Hatchetovcov nechcem uraziť sám ich počúvam , ale od nich mi stačia 2 alebo 3 albumy a o nič neprídem.

reagovat