Transatlantic - The Whirlwind (2009)

O tom že první dvě alba se stala klasikou žánru není potřeba debatovat, jejich obliba u fans je po právu známá a nezpochybnitelná, o dopadu na podobně zaměřenou scénu by se také dalo sáhodlouze debatovat.
Ovšem na další desku museli fanoušci čekat dlouhých 8 let a v lecčem se od minulé produkce lišila. Předně tu už nebyli 4-5 skladeb s dvěmi dlouhými suitami, tentokrát to byla jedna předlouhá mega věc, členěna do dvanácti útvarů, takže snažší orientace dána jednotlivými tracky na cd byla tou schůdnější cestou jak pány lépe pochopit. Deska vyšla do doby, kdy její hlavní mozek N. Morse produkoval svá vlastní alba jak na běžícím pásu a jeho pověstná kreativita pro začátky souboru, ale i jeho přispívání v mateřské kapele Spock's Beard vzali pěkně za své. Vše se na jeho deskách příliš opakovalo a stávalo se pro velkou část jeho posluchačů značně průhledným a nudným, rukopis co nešel přehlédnout a kopíroval sám sebe.
Naštěstí tento soubor je tvořen čtyřmi velkými individualitami a každý z nich přispívá a dotváří celkový a konečný sound alba. Přesto je cíti kdo skládal většinu, od koho pochází hlavní motiv a kdo se tu občas opakuje. Znamená to tedy, že neslyšíme sice originální nápady každou chvíli, občas se "vaří z vody", ale není to naštěstí nijak přehnané.

Co mě tedy na albu baví? Je toho naštěstí více, třeba úvodní instrumentální start, jež nás do celého příběhu zasvěcuje a orgie všech zůčasněných muzikantů, především pak krásně čitelná a vytažená Trewavasova basa. Druhá, na klasických kytarách vystavěná The Wind Blew Them All Awayv, On The Prowl- v níž to jazzově jiskří a rytmika je neskutečně originální. Ve čtvrté A Man Can Feel- vévodí hlas Roine Stolta a duch Flower Kings se ozývá naplno, hned je poznat kdo to či ono psal, Portnoyem rytmicky zkrocená Out Of The Night- zde cítíme jak je kvalitní bubeník pro soubor důležitý, ovšem zde mi připadá že Pete Trewavas je ten o kterého se tu jedná především. Sedmá opět Flowerovka - Evermore s parádním klavírem, techno basou a celkově originální strukturou. Ať vyzvednem i Morse, tak jemu patří track číslo osm a musím uznat že se nadmíru vyvedl, připadal jsem si najednou jak za starých spokovských časů. Porce těžkých sabbatovských temp a nerního zpěvu přichází v Lay Down Your Life a myslím takovou skladbu ještě chlapci nenapsali. Velká chvíle pro Portnoye se dostavují v desáté Pieces Of Heaven- vždy poslouchám s otevřenými ústy a pěkně na max, originalita celku míří k nebesům a sám mistr bicí soupravy jde ještě dál, bravo!! Is It Really Happening?- připlouvá jakoby z ticha a postupně graduje, mistrné klávesy, klavír, citlivá rytmika a smířlivé vokály urovnávají rozbouřené pocity jedince, vše se ale rozjíždí při kytarovém sólu a sprintujících bicích až na hranici únosnosti, mohutný klávesový motiv a kapela šlapající na maximum skladbu uzavírají, jsme chyceni v kolotoči změn ze kterého je neradno vystupovat.Žel poslední skladba mi celkový dojem trochu kazí, příliš mnoho Nealova sladkobolu, ale co už :-)

Na tomto místě musím zmínit i druhý bonusový disk, jelikož to nejsou žádné odložené věci, ale zdatně konkurující písně. Největší dojem na mne udělali, geniální Stoltovo retro Lenny Johnson- v níž se vokální složka dotýká božského Johna Lennona a Trewavasova sentimentální paráda Lending A Hand- proč jen tento člověk nezpívá více skladeb, věčná škoda, velmi příjemné. A cover verze? Obzvlášť Procol Harum mi přijdou dobře vyvedeni.

Takže suma sumárum to máme za poctivé 4*
reagovat

kamila @ 21.04.2016 12:36:33
Myslím si že dvě předchozí desky jsou o nepatrný kus invenčnější, ale i tak slušný kus dobré muziky, poslední album nevyjímaje

horyna @ 22.04.2016 20:26:52
Kamila: Poslední fošna mi přijde nejobyčejnější ze všech zatím vydaných, rozhodně ale ne špatná. Těžká konkurence:-)

kamila @ 23.04.2016 11:01:26
Projížděla jsem některá Nealova alba, Schola S. není špatná, ale na Transatlantic jasně ztrácí, o starých S.B. nemluvě.

horyna @ 23.04.2016 20:46:24
Sólový Morse šel v posledních letech neuvěřitelně dolů, to poslední S.B. to je jiný kafe.

Transatlantic flies again!

Asi mi nikto nebude protirečiť vo fakte, že Transatlantic je personálne jednoznačne najvýznamnešia art/prog rocková "supergroup" v novom tísícročí, teda v jeho prvej dekáde a to už iste nikto nezmení. Po období sedemročnej hibernácie (alebo skôr samorozpustení sa z titulu osobných religióznych dôvodov, ktoré v minulosti uviedol Neal Morse) kapela zložená zo štyroch silných individualít vo svojich materských (rovnako významných) skupinách práve púšťa na trh svoj tretí regulérny štúdiový počin Whirlwind.

A práve teraz sa začínajú siahodlhé polemiky o tom, čo novinka vlastne prináša...

Kôli komerčnému aspektu Whirlwind vychádza v troch verziách: ako regulérna jednoalbová verzia, ako špeciálna edícia s bonusovým diskom, obsahujúcim dodatkový materiál a najmä cover verzie skladieb iných autorov (Genesis, Beatles, Procol Harum, Santana) a ako luxusná verzia s dvoma CD a dvoma DVD nosičmi. Isteže nás najviac interesuje základná verzia, ktorej obsahom je jediná, ale zato takmer 78 - minútová kompozícia, skladajúca sa z dvanástich parciálnych, ale čiastočne sa prelínajúcich častí. Možno je to náhoda (možno nie), že v takmer rovnakom období sa na verejnosť dostala vlastne identicky hudobne aj obchodne riešená verzia tematického albumu Porcupine Tree - Incident...

Už po prvých posluchoch megakompozície Whirlwind je evidentné, že Neal Morse, napriek tomu, že je iba jednou štvrtinou superbandu Transatlantic, sa podieľa na zhruba troch štvrtinách tohto albumu kompozične, aranžérsky aj pozíciou hlavného speváka. Je to asi logické - nemá povinnosti v materskej kapele (koncertné, organizačné, alebo s promotion) a aj v minulosti (v Transatlantic aj v Spock's Beard) bol vlastne v týchto činnostiach jasne dominantný. A skladateľský potenciál v sebe stále nepochybne sám ešte cíti. Ako tak mu ešte sekunduje - kompozične aj sólovým spevom Roine Stolt, ale aj ten s o niečo menšou mierou, ako na predošlých dvoch albumoch (iste to nie je jednoduché - The Flower Kings, minulosť v Kaipa i Tangent a nový projekt Agents Of Mercy zaberajú hodne času a invencie...). Pete Trewavas a Mike Portnoy boli napriek hráčskej fenomenalite na svoje nástroje vždy len spoluaranžéri a doprovodný vokalisti v tomto kvartete (je paradoxom, že existencia Transatlantic bola vlastne prvotnou ideou i snom Portnoya).

A tak pre tých, čo poznajú dobre tvorbu domovských kapiel týchto štyroch hudobníkov a hlavne sólové projekty Neala Morsea musia cítiť až príliž veľa paralel a asociácii na albumy Spock's Beard V, Snow, Testimony, One a ?. Ten rukopis je charakteristický, neprehliadnuteľný a neprepočuteľný. Navyše pátos a pompéznosť úvodu albumu (Overture - Whirlwind), no najmä jeho epilóg (Dancing with Eternal Glory - Whirlwind) sú typické pre hudobnú architektúru takmer všetkého, čo Neal vyprodukoval za posledných 15 rokov. Je to skutočne veľmi efektné, muzikálne, má to dynamiku a spád, ale je to celkom zreteľne čitateľné. Takže nakoniec aj keď podobne čitateľný (v kontexte tvorby The Flower Kings) je aj rukopis Roine Stolta, osobne som nesmierne vďačný, že subkompozície A Man Can Feel, Evermore, inštrumentálna medzihra Pieces of Heaven, ale aj aranžérske pasáže v Out of the Night a On the Prowl sú evidentne z jeho pera. Pri pozornom počúvaní je možné zachytiť použitie fragmentov "ruchových stôp" z legendárneho albumu The Dark Side Of the Moon (na začiatku albumu a pred subskladbou Is it Really Happening).

Finálny výsledok novinky bohatierov z Transatlantic je profesionálne takmer dokonalý, ambiciózny a pôsobivý progresívne rockový album, ktorý však - a to sa dalo očakávať - neprináša nič prevratné a ničím nevybočuje z teritórií bežného progrockového subžánru. "Konzervatívni progrockeri", odchovaní na eposoch, ako sú Thick as a Brick, Tarkus, Supper's Ready, či Close To the Edge budú mať z tejto placky celkom nepochybne radosť a dobrý pocit, hľadači a fanúškovia aspoň niečoho nového zostanú podstatne chladnejší a oceniť môžu tak akurát to, že laťku nasadenú prvými dvoma štúdiovkami Transatlantic celko určite nepodliezli...


3. 10. 2009
reagovat

TRANSATLANTIC Whirld tour 2010 2DVD
(Live from Shepherd´s Empire, London)

DVD1 (part 2):

- All of the above
- We all need some light
- Duel with the devil

Po absolútne fantasticky dokonale odohratom megaepose The wirlwind zožali páni muzikanti doslova frenetické ovácie. A nadišiel čas vytasiť niečo staršie a osvedčené. Výber padol na prvú 31-minútovú kompozíciu z debutovej štúdiovej platne, ktorá uzrela svetlo hudobného sveta v roku 2000 pod názvom SMPTE. Táto skratka znamená začínajúce písmená priezvísk hlavných protagonistov: Roineho Stolta (Kaipa, The Flower Kings, Agents of mercy, The Tangent), Neala Morsa (ex-Spock´s Beard, solo), Peta Trewavasa (Marillion) a Mikea Portnoya (ex-Dream theater, Liquid tension experiment, Mastermind, Neal Morse...). Muzikanti na pódiu dávali zo seba doslova všetko, Roine strúhal jedno krásne gitarové sólo za druhým, v tvári maximálne sústredenie, Portnoy za bicími sa až okato vyžíval, z Morsa sálalo nákazlivé nadšenie, Trewavasova basa pulzovala tak, že by zahanbila všetky kardiostimulátory sveta a neúnavný Daniel Gildenlow je vhodný na zápis do Guinesovej knihy rekordov v kategórii najrýchlejšie a najčastejšie striedanie hudobných nástrojov počas jedného koncertu. Ten chlap stíhal všetko. Na pleci zavesená dvanásťtrunka, pred sebou synťák, o dušu udiera do perkusií, celé telo sa chveje v rytme hudby, nadšene poskakuje a krúti hlavou až mám obavu aby ho nesekla krčná chrbtica. Publikum reaguje absolútne spontánne a zborovo spieva s Nealom „fool moon rise todaaay“ a nasleduje krásne precítené Roineho sólo. Nádhera! Tak tomuto sa hovorí extáza, vážení! Na skľudnenie atmosféry a vybičovaných zmyslov páni vyťahujú kratší song so silným hymnickým refrénom We all need some light. Neal Morse mení synťáky za akustickú dvanásťstrunku a Roineho elektrickou gitarou dosahujú zaujímavú magickú symbiózu. A refrén už s nimi spieva celá sála. Dokonalé spojenie duší. Jasný dôkaz o tom, že hudba spája a zbližuje ľudí rôznych národností, veku a vierovyznania. A záver dvd číslo 1 je venovaný súboju s diablom. Súboj trvá dvadsaťšesť minút a rytieri z medzikontinentálneho Transatlantiku diabla nijako nešetria. Duel with the devil pochádza zo štúdiového albumu Bridge across forever, ktorý skupina vydala v roku 2001. Mike Portnoy v strede skladby predviedol aj krátke no veľmi energické a efekné bubenícke sólo. Opäť ovácie publika, Portnoy štedro daruje paličky ďaľšiemu šťastlivcovi, nasleduje klaňačka a muzikanti odchádzajú z pódia. Ale pozor! Koncert zďaleka nekončí! Na DVD2 sú už pripravené ďalšie lahôdky. Ale o tom nabudúce.
reagovat

miguel7 @ 17.01.2011 08:15:45
Vau! Nemůžu se dočkat koncertu:) ještě nikdy mne takhle recenze nenavnadila. Pěkné Brano

Brano @ 18.01.2011 00:23:54
miguel7:ďakujem

hejkal @ 18.01.2011 07:26:33
Vďaka tvojim recenziám som nadobudol poznatok, že je tu možné dať viac recenzií na jedno dielo. Zaujímavé... Aj mne sa občas pri čítaní v hlave usídlila myšlienka, že by som si to mohol pozrieť.

Brano @ 18.01.2011 09:21:43
hejkal:Myslím,že keď si to pozrieš,nebudeš lutovať.Rozhodne to nebude premárnený čas!Možno štýlove Ti to nesadne,ale ako muzikant iste oceníš predvedené výkony a nasadenie.Ak si to pozrieš,som zvedavý na Tvoj názor.

hejkal @ 19.01.2011 11:14:57
Dnes som si to záväzne objednal, som fakt zvedavý a o dojmy sa určite podelím.

PaloM @ 19.01.2011 16:28:27
hejkal: čo "to" ? CD alebo DVD ?

hejkal @ 19.01.2011 17:07:27
DVD, rozhodol som sa uvidieť. :)

PaloM @ 19.01.2011 17:33:16
Správne rozhodnutie, aj vzhľadom na malý cenový rozdiel.

hejkal @ 12.02.2011 14:17:08
Pozrel som, je to príjemný koncert, už dlho som nevidel, aby po odohratí jednej skladby išla kapela na prestávku. :) Osobne sa mi tam páčila pasáž z Whirlwind po hodine hrania, kedy všetci iba spievajú a následne to graduje a je tam fajn zmena. Inak práve prvá skladba je z toho najmenej zaujímavá. Tiež sa mi rátala výmena bubeníka v plnom nasadení a ten bonus s Hackettom. Neviem prečo, ale viac som čakal od Portnoya. Celkovo však môžem povedať, že je to príjemný koncert, rozhodne kúpu neľutujem.

Brano @ 12.02.2011 16:46:22
hejkal:To som rád,že sa Ti koncert páči a že kúpu neľutuješ.

Marooned17 @ 19.03.2012 20:41:15
Tohle album je neuvěřitelná bomba, už z toho fakt nežiju. Dnes mi přišlo 5diskové More Never Is Enough a to co tam pánové předvádějí je jednoduše nepopsatelné.

Marooned17 @ 19.03.2012 20:47:38
Pardon, ten předchozí post měl být k části Whirlwind, ale na obsahu to nic nemění. Na Transatlantic se mi taky líbí, že občas citují z jiných Progrockových skupin. Třeba 40. minuta Whirlwind z Manchesteru :-)

TRANSATLANTIC Whirld tour 2010 2DVD
(Live from Shepherd´s Empire, London)

DVD2:

- Bridge across forever
- Stranger in your soul
- The return of the giant hogweed

Neutíchajúci jasot publika privolal späť na pódium hlavných aktérov tohto nezabudnuteľného koncertu. Najskôr Neal Morse zaspieval komorne znejúcu melancholickú skladbu Bridge across forever za asistencie citlivých gitarových vsuviek a minisól Roineho Stolta. Potom prišiel zlatý klinec programu v podobe snáď najlepšej kompozície od Transatlantic -Stranger in your soul. Takmer tridsať minút progrockovej rozkoše. Daniel Gildenlow obstaráva najmä tvrdšie gitarové riffy, zatiaľčo Roine Stolt má na starosti jemnejšie precítené gitarové sóla. Daniel je na začiatku tak rozbláznený, že stojí na gitarovom kombe a veselo tam krepčí. Najmä v strede tejto kompozície sa udialo niečo, s čím snáď nikto nerátal. Pokojný Neal Morse sa nám odviazal, čo odviazal... rozparádil sa! Náhle opustil svoje miesto za klávesami, do rúk uchopil bubenícke paličky a za bojového pokriku doslova vytlačil Portnoya spoza jeho bicích!!! Toto bolo tak neočakávané a prekvapivé, že som v prvom momente na to reagoval hurónskym rehotom. Morse bubnuje o dušu a bubnuje dobre!!! Portnoy má teda vážnu konkurenciu. On si však z toho ťažkú hlavu nerobí a odovzdá sa do rúk nadšeného publika, ktoré ho na zdvihnutých pažiach ležiaceho presúva hore dole po koncertnej sále. Ešteže ho nevyniesli aj na balkóny. Nakoniec sa všetko vráti do normálu a záverečné orgastické finále je odohraté už v plnej sústredenosti a vážnosti. Publikum je v tranze a hudobníci sú nesmierne šťastní. Týmto koncertom sa zapísali do progrockovej histórie. Jedná sa totiž o najlepší progrockový koncert všetkých čias! Toto ťažko niekto niekedy prekoná! To ohromné nasadenie hudobníkov, brilantné inštrumentálne výkony, oduševnený spev, vnímavé a spontánne reagujúce publikum, priateľská radostná atmosféra, perfekný obraz aj zvuk, dokonalá práca technikov a celého tímu... Neal, Mike, Pete, Roine, Daniel... Ďakujem!!!

PS: Ako bonus je pridaná coververzia od Genesis - The return of the giant hogweed. Ako hosť je na pódium prizvaný sám veľký Steve Hackett, gitarová legenda, hráč s nenapodobiteľným štýlom a technikou, bývalý člen legendárnych Genesis. To je zážitok, ktorý sa jednoducho nedá slovami opísať. Akékoľvek slovné spojenie, prirovnanie, pripodobenie, citoslovcia by boli nevýstižné a nepresné. To treba jednoducho vidieť a počuť.

Čo povedať na záver? Toto 2DVD patrí jednoznačne do základnej výbavy každého progrockera. Long live progrock!!! God bless you!!! Amen.
reagovat

TRANSATLANTIC Whirld tour 2010 2DVD
(Live from Shepherd´s Empire, London)

Poznámka na úvod: Odpovedám na početné výzvy mojich hudobných priateľov, aby som sa vrátil na Progboard. Rozhodol som sa, že sa nebudem správať ako vrtošivá tvrdohlavá stará dievka a preto som tu. Here I go again...:-).

DVD1: The whirlwind.

Tento neuveriteľne famózny koncert sa nedá odbaviť jednou krátkou recenziou. Je tu až príliš veľa podnetov, silných emócii, neopakovateľných dojmov, situácii a úžasného čarovného chvenia, aké dokáže u človeka vyvolať iba takáto živelná explózia hudobného nadšenia valiaca sa z pódia. Všetci zúčastnení nastúpili na pódium v životnej forme za nadšeného jasotu publika. A spustili čerstvú takmer osemdesiatminútovú epickú megakompozíciu z aktuálneho comeback-ového albumu Whirlwind. Od A po Z. Neal Morse spieval neuveriteľne oduševnene, priam nadoraz, radostne gestikuloval, bravúrne krotil svoje synťáky a úprimne sa tešil ako malý chlapec, ktorému rodičia práve kúpili trojkolku. Mike Portnoy (ex-Dream Theater) so všetkou vehemenciou jemu vlastnou hecoval publikum, ktoré odpovedalo nadšenými ováciami. Mike používal svoje bubenícke paličky nielen na bubnovanie, ale aj na dirigovanie publika. Pôsobivá bola najmä scéna, keď rozradostený Mike vbehol do publika a jednému šťastnému fanúšikovi daroval svoje pruhované bubenícke paličky. Ten ich začal od samého prekvapenia bozkávať. Asi najmenej emócii na pódiu predvádzali starí harcovníci Roine Stolt a Pete Trewavas. Roine s výzorom profesora odohral koncert síce so stoickým pokojom a nadhľadom, zato technicky absolútne brilantne a profesionálne. Iba na tvári dlhoročného basáka z Marillion sa občas blysol spokojný úsmev. Titul živé striebro pódia si plne zaslúži neúnavný hosť - Daniel Gildenlow zo skupiny Pain of salvation. Celý koncert radostne poskakoval, spieval doprovodné vokály, cez plece prevesenú raz španielku,raz elektrickú doprovodnú gitaru, o chvíľu zas čaroval za synťákom a okrem toho stíhal obsluhovať perkusie, tamburínu a všelijaké možné aj nemožné hrkálky. Pot sa z neho lial, akoby práve vyšiel zo sprchy. Whirlwind a jeho pompézny záver. Nadšené ovácie publika nemajú konca. Ja mám slzy v očiach. Splnil sa mi sen, Transatlantic sa dali dokopy po ôsmych rokoch, v čo už takmer nikto nedúfal. A koncert na tomto dvd-čku je to najlepšie, čo som kedy videl a počul (a videl som toho už hodne). Viem, že sú to silné slová, ale stojím si za nimi a vyslovujem ich s plnou vážnosťou.

- zvuk: *****
- obraz: *****
- osvetlenie pódia a efekty: *****
- zobrazenie priestoru: *****
- atmosféra: *****
- koncert som sledoval na tomto technickom vybavení:
TV Sony
DVD prehrávač Pioneer
AV receiver Technics SA DX950
reprobedne Tannoy Mercury F2

Pokračovanie nabudúce (To be continued).
reagovat

hejkal @ 14.01.2011 06:12:02
Tak vitaj späť, som rád.

Filozof @ 14.01.2011 09:12:58
Ad návrat: Kéž by takových bylo více.

PaloM @ 14.01.2011 09:16:26
Vitaj Braňo, teší ma pripomienka Transatlantic_u. Počul som len štúdiové CD a recenziou provokuješ moju zvedavosť na koncertné DVD.

Brano @ 14.01.2011 11:35:59
Hejkal,Filozof,PaloM,Mohyla:Ďakujem!

miguel7 @ 14.01.2011 14:38:41
Jaký hlavní účel má Progboard? ...přečetl jsem...podíval se na net...objednáno...těším se:) děkuji Brano!

martin69 @ 14.01.2011 19:20:13
Výborná zpráva. Brano vítej zpět.

PaloM @ 15.01.2011 14:26:58
Síce je to ..., no včera som s prekvapením overil, že tento typ 2dvd sa dá v sieti p2p nakúpiť za 3 hodiny (1,9 MB/s).

Brano @ 16.01.2011 08:41:53
Paľo,v tomto prípade jednoznačne preferujem originál !

PaloM @ 16.01.2011 10:16:12
Braňo súhlasím, ale chcel som overiť rýchlosť siete, keď sa to núkalo, a hlavne som na koncert zvedavý, skôr ako investujem :-)

PaloM @ 03.03.2011 17:21:40
Ako tak pozerám, rýchlosť siete som overoval 16. januára. Z objektívnych príčin (pred ukončením štúdia) až dnes som dopozeral 1. dvd. Asi pred týždňom som videl prvých 45 minút, dnes som si to dal asi od 40. minúty do konca. Whirlwind zakončili v 79. minúte a pochopil som až vtedy hejkalovu poznámku o odchode do šatne po odohratí jednej skladby. Veľmi ma prekvapili niektoré veci, čo som nečakal. Totiž, čakal som sterilný akademický koncert, nabitý virtuóznymi inštrumentálkami. A prekvapenia: Neal Morse a Mike Portnoy s nákazlivým nadšením a s veľmi príjemným spevom, Roine Stolt s úžasnou všestrannosťou gitaristu (občas mi hrou veľmi pripomínal D.Gilmoura), všetci hráči spievajúci a dobre, tanečný progresívny rock - nová škatuľka, ktorú si zakladám pre Transatlantic. Nádherná pozitívna atmosféra muziky a obecenstva. Žiada sa mi zakričať, progresívny rock žije !
Braňo, ďakujem za perfektnú recenziu, a slzy v očiach v 80. minúte som mal aj ja. Súhlasím, je ot povinná výbava fanúšika progresívneho rocku.
Ešte ma čaká 2. dvd, niekedy neskôr. Braňo to nezdôraznil (prepáč, ak som prehliadol), ale na týchto 2 diskoch je zhrnutá prevažná väčšina doterajšej tvorby skupiny, v tom najlepšom živom podaní, aké si viem predstaviť. Mať šancu tenot tracklist vidieť naživo, to by bol životný zážitok.

Ježíšek mi přinesl loni opravdu hezký dárek:) luxusní balení Transatlantic:) 2cd + dvd (pro mne trochu zbytečné, pač neumím anglicky) ale ty covery za to stojí.

S Transatlantic jsem měl dlouho problémy. Ač mám rád dlouhé a komplikované skladby, pořád mi jejich desky přišli jako hodiny teorie rockové muziky. Ale chtělo to trochu času. Po delší době říkám, že jejich poslední počin je nejlepší, hlavně i proto že nedává tolik zabrat. Je více písničkovější než předešle 2 alba, i když všech 12 tvoří písní tvoří jeden celek. Zdá se mi že je tu i více nápadů.
Album začíná jak jinak než klasickou předehrou, kde předvedou, že umí hrát a kde zahrají hlavní melodické prvky celého alba, které pak již jen dál rozebírají a staví na nich další písně... Všichni se tu ujmou opět zpěvu jako vždy, ale tentokrát mi přijde, že Roine Stolt přispěl protentokrát s více vlastních nápadů než kdy před tím...z této desky na mne opravdu nejvíce dýchá právě Flower Kings. Jeho sóla a vyhrávky mě z celého alba baví opravdu nejvíce.
Portnoy jako vždy bubnuje jak umí...a umí, ale myslím si že hlasově se začíná lehce zdokonalovat. Nevím které části si mám všimnout, protože i přes spousty nápadů, působí na mě album jako celek a kdybych si měl poslechnout jen jednu skladbu, již by to tolik nefungovalo. Ale přeci jenom se párkrát stalo, že jsem si pustil jen závěrečné 2 písně, protože ty se mne opravdu dotkly, phlavně Dancing With Eternal Glory...opravdu krásné melodie, které se stupňují a jako by neměli konce.
O samostatném albu bych přemýšlel nad 4 hvězdičkama, ale musím povedat, že bonusové cd s covery a to co zbylo pod stolem, se opravdu povedlo. Zde mě nejvíce chytla A salty Dog, která mne jako originál nikdy nebrala (přišla mi lehce falešně zazpívaná) ale jak jsem se již zmínil, Portnoy přeci jen umí zpívat a tady vzdal hold svému taťkovi. Z bonusového cd bych vyzdvihl ještě Spinning, For Such A Time, Lending A Hand

Opravdu pohodové a album v krásném balení. Rád se vydávám na pouť s tímto albem a zavřu oči a jen si tak dumám a poslouchám...dvěma slovy...příjemné a krásné
reagovat

martin69 @ 01.07.2010 13:17:27
miguel7 : má stejný názor jako ty . Je to nejpřijatelnější deska Transatlantic .

Jarda P @ 01.07.2010 16:33:36
Po přečtení recenze Jardy Merhauta na toto album a pod dojmem prvních dvou vynikajících alb jsem byl zvědav, co ve mě jejich nové album vzbudí. A byl jsem mile překvapen.

PaloM @ 02.07.2010 06:50:05
Je známe, že Merhaut všeobecne nepíše dobré posudky na novo-progresívne kapely :-) Riadne sfúkol aj najnovší album Kaipa, ktorý sa mi veľmi páči. Žiadny problém, každý má rád niečo iné.
Mne sa všetky 3 štúdiovky Transatlantic páčia. The Whirlwind je jedno ucelené dielo a nedá sa ani ináč hodnotiť. Reklama spôsobila, že som si to skoro kúpil. Našťastie, vtedy ma odradila cena a tak mi zostalo na 3x CD rockových klasikov (D.Purple).
Mať to z lossless na CD-R bohato postačí. Tým som myslel len toľko, že človek musí zvažovať, kam vrazí obmedzené zdroje :-)

Brano @ 03.07.2010 10:48:50
Tak ja som vrazil svoje obmedzené zdroje do tohto CD(iba v tej jednodiskovej verzii,bez bonusov) a rozhodne neľutujem!Tranatlantic boli vždy moja srdcovka.

Vlasto @ 15.07.2010 08:49:10
Pôvodne som chcel napísať aj ja recenziu na tento album, ale v podstate veľmi krátko môžem vyjadriť svoj názor naň. Od začiatku ako som ho počul a potom ešte niekoľkokrát, som mal pocit, že počúvam vlastne jednu dlhú skladbu. Je to celé kompaktné, ale mňa to až tak nenadchlo. Áno, sú tam výborné pasáže, ale chýbajú mi tam výrazné výpovedné epicy, ktoré boli charakteristické pre prvé dva albumy.

Ja sa už teraz v podstate teším hlavne na live DVD, dúfam, že vyjde, veď turné bolo podla mňa super, aspoň podľa pár videí čo som videl na youtube.

Tomuto albumu dávam celkovo 4 hviezdičky s prižmúrenými očami.

PaloM @ 15.07.2010 14:32:33
Vlasto, prosím ťa, môžeš vysvetliť´, čo sú to "výrazné výpovedné epicy" ? Taký druh muziky nepoznám.

Mohyla @ 03.11.2010 10:31:44
Miguel to pekne napísal, album sa mi každým počutím páči viac, stále sa tam dajú objaviť rôzne "kudrlinky", či už inšzrumentálne, alebo vokálne, chlapi sú vo forme,myslím, že 5 hviezd si album zaslúži.