Whitesnake - Live...in the Heart of the City (1980)
Disc One:
01. Come On (3:38)
02. Sweet Talker (4:16)
03. Walking in the Shadow of the Blues (5:00)
04. Love Hunter [Coverdale/Moody/Marsden] (10:41)
05. Fool for Your Loving [Coverdale/Moody/Marsden] (4:58)
06. Ain't Gonna Cry No More [Coverdale/Moody] (6:21)
07. Ready an' Willing [Whitesnake] (4:46)
08. Take Me with You [Coverdale/Moody] (6:28)
Disc Two:
09. Come On (3:22)
10. Might Just Take Your Life [Coverdale/Blackmore/Lord/Paice] (5:35)
11. Lie Down [Coverdale/Moody] (4:41)
12. Ain't No Love in the Heart of the City [Price/Walsh] (6:03)
13. Trouble (4:51)
14. Mistreated [Coverdale/Blackmore] (10:49)
All songs written by David Coverdale and Bernie Marsden, except where noted.
Tracks 9-14 were recorded on 23. 11. 1978, tracks 1-8 on 23-24. 6. 1980.
Obsazení:
David Coverdale – vocals
Micky Moody – guitar
Bernie Marsden – guitar
Jon Lord - keyboards
Neil Murray – bass
Ian Paice – drums (1-8)
Dave Dowle – drums (9-14)
Whitesnake naživo v srdci mesta
Neviem, čím to je, ale na prelome 70. a 80, rokov sa darilo rockovým koncertným albumom. Akoby fanúšikovia rockovej muziky ešte nostalgicky spomínali na časy, kedy rock znel naozaj rockovo. Jedným z týchto vynikajúcich (načo to tajiť) albumov bol aj Live... In The Heart Of The City od kapely Whitesnake.
Na dvojalbume sa nachádzajú dva koncertné záznamy, oba z Hammersmith Odeon, delí ich cca rok a pol. Inými slovami, obsahujú zmesku mne známych skladieb, čo vždy poteší. To, že sa tu nachádzajú aj dve skladby z albumu Burn od Deep Purple, určite nikoho neprekvapí. Zaujímavé je, že ako bonus zaradili na prvý disk skladbu Ain’t No Love In The Heart Of The City, a tak si môžem túto pecku vychutnať opakovane, keďže je prítomná na druhom disku (a neprekvapivo sa dostala aj na singel). Tých pätnásť skladieb však dokazuje jednu zdanlivo banálnu, ale predsa len nekompromisnú pravdu. Rocková kapela je najpôsobivejšia na pódiu. To, čo sa uškrtí v rámci vyhladzovacej štúdiovej produkcie, znie naživo nespútane a pre mňa oveľa uveriteľnejšie. Napríklad skladba Love Hunter z rovnomenného albumu má konečne gule a nekrčím pri nej čelo. Osobne mi o (mikroskopický) kúštik viac sedí druhý disk, pretože Párpli a najmä, obsahuje zmes skladieb zo Snakebite a z Trouble, čo sú najlepšie diela, aké som od Whitesnake počul. Je až zábavné, že prvýkrát sa nahrávky z roka 1978 objavili ako EP iba na japonskom trhu pod názvom Live At Hammersmith. Manažment nakecal Coverdaleovi, že Japonci kapelu pustia k nim na turné iba, keď si vypočujú koncertný záznam, aby vedeli, či na to kapela má. Mala.
Keďže fanúšikov živej muziky je našťastie nadostač v každej dobe, album sa v Británii umiestnil na peknom 5. mieste rebríčka. Šlo o najlepšie umiestnený počin v dovtedajšej histórii kapely, Ready An’ Willing bol „až“ šiesty.
Pre mňa osobne je to vlastne nová muzika. Whitesnake som dlho obchádzal, následne som sa uspokojil s prvými tromi albumami, no až v roku 2021 som si doplnil ako tento album, tak aj štúdiovku Come An’ Get In. Myslím, že s tým si už vystačím navždy.
Nuž, čo dodať na záver? Live... In The Heart Of The City, sa mi veľmi páči. Až tak, že nemám, čo by som vytkol. Nie, že by som chcel. Parádna záležitosť, stále ju vstrebávam.
reagovat
balu @ 10.02.2023 12:29:34
hejkal - dokud Whitesnake hráli blues hard rock, tak to byla významná kapela.
Já mám rád ještě desku Slide It In :))
hejkal @ 10.02.2023 12:34:48
Na mňa ich muzika v blues-hardrockovom období pôsobí dosť povrchne, resp. jednoducho. Je to taká prvosignálová spotrebná záležitosť. Dá sa počúvať, ale nejaké nadšenie nad čímsi výnimočným som pri nej nezaznamenal. Významná skupina to bola aj v druhej polovici 80. rokov, ak význam vnímam komerčným úspechom. Každopádne, ja Coverdalea moc rád nemám, a tak som zaujatý. :)
balu @ 10.02.2023 13:01:06
Nu prvoplánovost rocku zřejmě nelze upřít ...
hejkal @ 10.02.2023 14:23:57
Iste. Mal som na mysli skôr to, že kým napr. Deep Purple rozohrali motívy, menili nálady, tak Whitesnake priamo režú a režú a celé mi to príde ako pokus o Bad Company kombinovaný s Lynyrd Skynyrd. Čo sú moje obľúbené polohy, ale Coverdaleovi ich nežeriem. Ešte aj Paice, môj obľúbený bubeník, sa vo Whitesnake skôr zašíval, než aby čosi tvorivé skladbám dodal. Samozrejme, rešpektujem popularitu tejto muziky v očiach širokej rockovej verejnosti.
Antony @ 10.02.2023 15:40:41
Složitost a propracovanost, změny nálad, rozehrávaní motivů, atd. nejsou zárukou ničeho. Existuje spousta jednoduché hudby, co je zdrojem hlubokého zážitku. Existuje spousta promakané hudby, co nudí. A naopak.
hejkal @ 10.02.2023 17:09:52
Jasné. Ja sa tu len snažím opísať svoje pocity z Whitesnake. Stále hovorím o sebe a svojom vnímaní. Nedokonalo.
Antony @ 10.02.2023 17:25:08
To spíš já jsem se nedokonale vyjádřil příliš obecně.. Vlastně to bylo jen takové moje zamyšlení vytržené z konkrétních souvislostí.
Někdy mi na určitém albu vadí jednoduchost, na dalším složitost, jindy něco jiného. Vlastně hledám vysvětlení, proč se mi nějaké album nelíbí. A proč někomu jinému totéž album ano. Jenže, ono to vysvětlení nemá.. :)
hejkal @ 10.02.2023 18:09:54
Mám to rovnako. Zatiaľ som neprišiel na to, prečo niekedy funguje čosi a zrazu zo nefunguje. Asi je to aj rozpoložením v danom momente. Mnohé kapely, diela majú smolu, že ma zastihli v zlej konštelácii. A potom sa to s nimi vezie roky.
stargazer @ 12.02.2023 15:58:05
Whitesnake mám rád , je mi jedno jestli hrajou blues-hard a nebo osmdesátá léta. Třeba hudba Rainbow se mi až tolik nelíbí, i když Blackmoreho uznávám a je to jeden z těch nejlepších kytaristů vůbec. A až na album Bent out of Shape, Rainbow jdou mimo mě.........ale, nemělo to být spíše o Whitesnake ????
hejkal @ 12.02.2023 16:15:15
Nemám pocit, že by som svoju recenziu nepísal o Whitesnake.
- hodnoceno 2x
- hodnoceno 0x