If / If (1970)

Nezažil som rok 1970. Napriek tomu si myslím, že nadchnúť sa niečim výnimočným je možné bez ohľadu na bezprostredné prežívanie. Stredoveké umenie je toho dôkazom. Pre mladšie ročníky môže byť dôkazom napríklad skupina If a jej debut. Po vzore geniálne zvoleného mena Yes dokázali Mealing a spol. nájsť aj kratšie úderné slovíčko a zrodila sa nová možnosť “Ak”. Debutový album sa môže popýšiť toľkými kvalitami, že nič nepokazím, ak ich tu rovno niekoľko vymenujem:

Obal:
Čiernobiele mravenisko bodiek slúžiacich ako podklad ku kovovo chladným písmenám IF prinitovaným v priestore (a vrhajúcich tieň tmavších bodiek). Máme tu odťažitosť industriálnej kultúry, tiene pochybností, spoje viažúce možnosti (zmienené nity), rušivý šum pozadia, slovom, dá sa v tom vidieť zviazanosť a bezútešnosť nášho bytia. Na druhej strane, písmená plávajú v priestore, sú voľné, hoci ich niekto chcel zviazať, čulý ruch mraveniska naznačuje dynamiku, život. Písmená vystupujú z tieňa rovnako ako hudba skupiny If, ktorá je solídna ako kov, nezlomiteľná a pevná ako skala pláva v popredí a má ambíciu vystúpiť z obalu k obzorom poslucháčskej reality. A možno aj za ne, ak... Ak jej to dovolíme.

Obsadenie:
Sedem špičkových inštrumentalistov dychtiacich po rozširovaní obzorov fúzie rocku a džezu. A vo výsledku je to fungujúci organizmus. “Colosseumovský” dych, “Alvinovský” tep srdca, milostný akt hravej rytmiky, organický organ funkčných orgánov a v neposlednej rade mohutný spev duše, slovom, rozum a cit v jednom, radosť z hrania a triumf ľubovoľných kritérií kvality nad púhym remeslom.

Skladby:
Sedem klenotov. Sedem je magické číslo. Šťastné. Germáni by mohli rozprávať (čo im iné ostávalo, keď písomnú kultúru veľmi nevyznávali). A kúzlo nestrácajú ani jednotlivé obelisky tvoriace dokonalosť s názvom If – alebo ešte inak –s názvom umenie.

I’m reaching out on all sides – meditácia, striedavý sedemosminový rytmus, oslava snívania s hlavou v oblakoch, súzvuk nástrojov dokresľujúci imaginárne kraje, božský spev...

What did I say about the box, Jack? – monštruózna gradácia čisto inštrumentálneho majstrovstva protagonistov, motívy naliehajúce na prípadnú apatiu poslucháčov, ktoré nedopustia žiadnu letargiu. Vzrušujúce, podmanivé, opojné...

What can a friend say? – rocková dravosť, spád. „Krv, pot a slzy“ nestačia na túto divokú oslavu dychov (nádychov aj výdychov).

Woman, can you see (what this thing is all about) – vír vášní, tanec plodnosti v štyroch aj štvrť minútach.

Raise the level of conscious mind – ó áno, hit v najlepšom zmysle slova, spevný refrén, rýchle gitarové vyhrávky... Pratchett nazval jednu zo svojich brilantných kníh Soul music, v preklade Ťažké melodično, asi sa inšpiroval.

Dockland – clivota, dumky, vyrovnanosť, oslava pomalého plynutia žitia, čo viac si možno priať?

The promised land – záverečný šprint do zasľúbenej zeme by sa hádam ani nemal skončiť, natoľko euforicky pôsobí.

Vždy sa teším na to, až zaznejú prvé tóny hypnotickej prvotiny If. Ak by som mal vybrať jeden album, ktorý formoval a stále formuje môj rebríček hodnôt v súvislosti s “kvalitou” rockovej hudby, volím If. Colosseum odpustí. História sa mu možno nevenuje toľko, koľko by si zaslúžil, ale to neznamená, že nezostane večne živý. Pribitý v srdciach poslucháčov ako tie, v priestore prinitované, písmená I a F.

» ostatní recenze alba If - If
» popis a diskografie skupiny If