Recenze
Abrahams, Mick / A Musical Evening With The Mick Abrahams Band (1971)
Potom, čo sa Mick Abrahams kvôli hudobnému smerovaniu i neochote cestovať na veľké turné odčlenil od Jethro Tull, založil skupinu Blodwyn Pig, s ktorou nahral dva albumy a dostalo sa mu nemilej skúsenosti byť vyhodený z vlastnej skupiny. Nejednu slabšiu povahu by to nalomilo, Abrahams sa však nevzdal a dal sa na sólovú dráhu. Zostavil svoj Band, v ktorom hrali Ritchie Dharma (bicie), Bob Sargeant (klávesy, spev) a Walt Monaghan (basa, spev). Album, ktorý uzrel svetlo sveta v Londýne v roku 1971 a produkoval ho Chris Thomas, má nejasný názov. Na obale sa Abrahams opiera o stenu pokrytú rôznymi plagátmi, pričom v ľavom hornom rohu je uvedené jeho meno. Zo zahnednutých plagátov však jeden žlto-oranžový vystupuje do popredia a tam je uvedené toto: „A musical evening with The Mick Abrahams Band“. Nech je to akokoľvek, podstatná je hudba. A tá je vtelená do siedmych skladieb, ktorých autorom je Abrahams (iba dve spolutvoril Sargeant).
Bluesovo skočná skladba Greyhound bus prekvapí zdvojenými spevmi, Abrahams si živelne zasóluje, radosť počúvať, a už je tu pokojné prebúdzanie s názvom Awake. Svižné okamihy striedajú ospalé reminiscencie, je to príjemné. Meditatívne polohy skupine jednoducho pristanú. Akustické plochy otvárajú Winds of change, vyžaruje z toho neuveriteľná pohoda. Barové svižné blues Why do you do me this way má v sebe nielen povinné klavírne sólo, ale aj živú gitaru, ktorá tu vyhráva melodický motív, tam si schuti popúšťa struny na sólovanie. Rozkolísané blues Big Queen má správne zdvojené spevy, človek má chuť si do toho popiskovať nosnú melodickú linku. Americká prériová skladba Not to rearrange nevybočuje zo zástupu príjemných vecí, v podstate je iba prípravou na svižnú dlhočiznú kompozíciu Seasons. Ide o vrchol albumu a nie je to len preto, že v nej má gitarista samostatný predvádzací výstup. Úvodná sviežosť je vystriedaná až hard rockovým ťažkým rifom, nasleduje zmienené sólo pre Abrahamsa. To nie je samoúčelnou exhibíciou, naopak, ide o sled gradovaných motívov, tu vybrnkávaných, tam rifových. Tiež dôjde na mohutné klávesy, dlhočizné gitarové sólo, zopakovanie spevných slôh a tým sa končí celý album, ktorý ponúka množstvo príjemnej hudby vychádzajúcej z blues a prostej samoúčelnosti. A to nie je málo.
V septembri 1992, pri prvom vydaní na CD, napísal Mick Abrahams ku skladbám krátke komentáre. Dozvieme sa tam napríklad to, že Greyhound bus je o potrebe rýchlej prepravy vyslúženého bežeckého psa, Awake zložil v spánku, Winds of Change je o manažmente zasielania špinavej bielizne do čistiarne a tak ďalej, rozhodne je to zábava.
Pôvodne uverejnené v Rock Plus 4/2011.
» ostatní recenze alba Abrahams, Mick - A Musical Evening With The Mick Abrahams Band
» popis a diskografie skupiny Abrahams, Mick