John, Elton - Goodbye Yellow Brick Road (1973)

Sir Elton John, ten čo hral na pohrebe celebrite všetkých celebrít Lady Diane. Áno, ten je v rock'n'rollovej kultúre silne na vážkach. Na jednej strane zložil neskutočné veci, ktoré ovplyvnili Guns n Roses, Alice Coopera, či dokonca nášho Maťa Ďurindu, ktorý sám priznal, že pri skladaní "Dnes" fičal na Eltonovi (predsa aj on má svoju "Tonight"). Elton patril v 70. rokoch, najmä v rokoch 1972-73 k najvyhľadávanejším glam rockovým umelcom. Podobne ako Reed sa ku glamu nejako hrdo nehlásil. Priateľstvá s Bolanom, Bowiem, Iggym (ktorý vonkoncom o spojenie s glamom nestál) a samozrejme Cooperom tvorili americko-britské spojenie glam rockovej nadvlády.

Goodbye Yellow Brick Road nepatrí isto k triviálnym glam rock skákaniciam ala Sweet, Slade, Quatro. Je to hodnotné poprockové dielo, ktoré nenesie stopy žiadnej lacnej hudby. Už v úvode ukázali silu pompéznosti ako samotný autor, tak muzikanti a v neposlednom rade pán textár Taupin.

"Funeral for friend" je strop úvodu popovo ladeného albumu! Upozorňujem, lebo uriaší, parplisti lebo pinklflojďáci sa ľahko môžu chytiť a porovnávať. Nie je čo porovnávať. Elton nikdy nebol žiadny silný progres. Našťastie. Dokázať pestrosť a rozmanitosť v jednoduchších pesničkách, to je pre mňa občas väčšie umenie ako v náročných kompozíciách. S pohrebom priateľa štartuje tvrdšia rocková záležitosť "Love lies bleeding" naživo znela dokonale s veľmi dynamickým sólom. Balady, gro Eltonovej tvorby a žiaľ aj pomník jeho rozvoja. To však neplatí ani o jednej balade z tejto LP. Candle in the wind - presne tá z Dianinho pohrebu bola fenomenálnou ódou pre Marilyn Monroe mladého (v tom čase ešte) heterosexuála (už silne bojujúceho so svojou sexualitou ako kamoš Freddie)a so silným textom pána Taupina.

Bennie and The Jets vraj pojednáva o Suzi Quatro a jej kapele. Jej príbeh v jeho vlastnej verzii. Goodbye Yellow Brick Road je skvost. Pieseň "bez názvu", žiaľ asi názov by aj potrebovala, lebo neviem si na ňu spomenúť. Aby sme nezaspali nám Sir Elton pripravil vypalovák na rok 1973 v dosť modernom aranžmáne "Grey Seal", tento šedý plameniak akoby už podvedome ohlasoval prílet na Jamajku (Jamaica jerk off). "I´ve seen movie too" je celkom príjemná ešte stále nie moc monotónna balada. Odbočka k francúzskej šansónovej muzike je jedna z najkrajších piesní albumu a to je "Sweet painted lady". Smutne vyznievajúca a smutne končiaca "Ballad of Danny Bailey (1909 -1934)" je ukážkou textárskej dokonalosti Taupina.

"Dirty little girl" je menej významnejšie pomalé rockové číslo. Kontroverzia a dvojzmyselnosť v časoch sexuálnej revolúcie v tej najhorúcejšej, aká len mohla byť v časoch glitter rocku, sadla do bodky do kontextu tej doby (samozrejme u nás v ČSSR boli glam rockové pesničky brané ako šlágriky typu "Vonia Kakao" a "Volám ťa Džejn"). K veci: Dvojzmyselnosť pesničky "All the girls love Alice" vyznievala silne lesbický ak sa teda skutočne jednalo o Alicu, ktorá pobalamútila hlavu všetkým dievčatám v okolí. Verzia č.2 je tá, ktorú v dokumente "Super Duper Alice Cooper" sám Elton načrtol, že to bola davová psychóza mladých dievčat na po koncerte Alice Coopera, ktorého bol Elton s Berniem v roku 1973 pozrieť. Rock'n'roll stále žije, tvrdil roku 1973 Elton - s kapelou to dokázal hneď dvoma parádnymi číslami.

Prvým trochu beach boysovským "Your little sister can´t twist (but she can rock'n'roll)" a stonesovská "Saturday Night all right for fighting" , kde si splnil sen znieť ako Stones aspoň v jednej kvalitne údernej veci. Keď som videl na CD "Use Your Illusion II" pod "You could be mine" napísané: venované Eltonovi Johnovi a Bernie Taupinovi, časom mi bola jasné prečo. Práve "Saturday Night allright for fighting" má ráz živelného rock'n'rollu a silnej melódie, ku ktorým najmä Axl Rose silne inklinoval. Protipól Axla Rosa a obrovský miláčik žien Jon Bon Jovi si zobral to svoje z nasledujúcej veci. Myslím, že asi poslednej silnej skladbe albumu. Roy Rodgers akoby vystrihnutý do neskorších Mladých Pušiek 2, kde sa dokonca na Joviho Blaze of Glory podieľal aj sám Sir Elton. Žiaľ, moc syrovo neznejú posledné dve skladby možno trochu moc dlhého albumu. Znejú fajn jalovo ako pozadie pri práci niekde v laboratóriu, kde ani nedokážú vyrušiť pri nejakom významnom výskume.

V zhrnutí a v skratke. Goodbye Yellow Brick Road je určite jeden z najlepších albumov dvojice John/Taupin. Určite by som ho dal aj k albumom roku 1973. Vytknúť mu možno len dĺžku. Ako 1LP by to bol veľmi silný album. Či sa to niekomu páči či nie, Bowie ho jednoznačne schoval skladateľský do vačku. Vydal silný album po albume. Skladby pretriedil. Nemohlo sa stať, že nadobudneme pocit, že ani neviem, ktorá pieseň je ktorá. To sa mi v jednom momente stalo na tomto kvalitnom pop-rockovom diele.
reagovat

PaloM @ 16.10.2018 17:02:51
Tento chlapík urobil nesmierne veľa pre kvalitnú pop&rock muziku. Jeho piesne mám veľmi rád a preto v zbierke mám 22 originál CD.
Zo zvyšku jeho diskografie, teda z albumov, ktoré som ako celok pokladal za slabšie, ale boli na nich 1 - 3 piesne, ktoré som chcel mať, tak z toho som si napálil dve výberové CD. Okrem debutu, s ďalšími 7 radovými CD som vyrastal z puberty.
Výborne napísaná recenzia, klobúk dole. Dnes sa málokto venuje takto do hĺbky "obyčajnému popovému" albumu, starému 45 rokov.

Egon Dust @ 16.10.2018 18:07:27
Ďakujem Pali M, tento album je v mnohom veľmi výnimočný až mi je ľúto aká chudobná je moja angličtina, pretože texty Taupina s Johnovou hudbou sú nie sú ďaleko od básnického talentu Dylana, či Reeda. Silne rozmýšľam nad vyzbieraním si jeho najsilnejších albumov. Ja budem písať zväčša na rockové a pop rockové albumy s prvkami progresu. Predsa na taký Pink Floyd, Genesis, Sabbath tu je nespočet kvalitných recenzii. A práve aj od teba sa tu nájdu kvalitné recenzie a rovnako aj od Easyrockera a pod. Som muzikant polo-profesionál a mojou inšpiráciou sú a asi navždy budú sólo umelci ako Elton, Reed, Bowie, Young, Pop atď. Niekde v starých recenziách Jirku Černého (legendárny d.j.) som čítal , že Elton bol silne neatraktívny umelec, dokonca vydavateľstvo aj napriek talentu sa bálo neúspechu. Stal sa opak. Elton John vďaka svojím neprekonateľným kostýmom a začínajúcou plešinou sa stal ikonou. Jeho hlas je nádherný ako aj jeho silné melódie, keď počúvame hudbu srdcom a nie len vizuálne, určite nájdeme klenoty aj u neho... :)

PaloM @ 16.10.2018 18:28:23
Ano, poznám Eltonove výtrty s obrovskými okuliarmi a stojky na klavíri, koncerty v glam ére 70 rokov :-) Veľká škoda, že: buď sa nezachovali videá z tých koncertov alebo sa mi ich nepodarilo na internete nájsť.
Nech sa Ti darí Egon, čítavam tvoje recenzie.
(Mimo reči, v Novom Meste nad Váhom som pracoval a býval v r.1981-85).

PaloM @ 16.10.2018 18:34:45
S "poetickou" angličtinou som podobne na tom, dohovorím sa pohodlne na dovolenkách a v mojej pracovnej odbornosti, ale texty-básne Dylana a Bernie Taupina, to sa ani nepokúšam o preklad, či pochopiť obsah. Na to treba vyššiu úroveň znalosti jazyka. Inak, u Eltona Johna mi to nevadí, ani som doteraz zvlášť neriešil, komu sú smerované piesne o láske. Vieme jeho orientáciu, o manželstve s mužom.
Beriem to, že sú to jeho súkromné záležitosti. Proste, piesne má krásne :-)

Jarda P @ 17.10.2018 10:49:10
Toto dvojalbum je Eltonův seržant, v podstatě na něm není jediná slabší věc. Vůbec si nedovedu představit co by se z něj dalo vynechat, kdyby to mělo být jednoduché album. V roce 1984 v Havířově začínal skladbou Funeral For a Friend a byl to takový mazec, že jsem se bál o budoucí zdraví našeho potomka, kterého s sebou vzala manželka v prenatálním stavu:-). Byl to zvukově neskutečný zážitek. Všechny desky až do Captain Fantastic jsou výborné, pak přišel silný útlum, ze kterého se dostal albem Too Low To Zero. I poté nahrál skvělá alba. U mě je Elton Mózartem 20. století.

Egon Dust @ 17.10.2018 13:34:38
Pali M a Jardo P,vtrochu vám závidím časy, keď tá muzika bola aktuálna, keď sa s nadšením zháňali LP, alebo aj len obyč. kazety nahrané. Som rok narodenia 1981, ale nemám moc rád dobu v ktorej žijeme a ani moc dnešnej ´´populárnej, či rockovej´´ hudby. I keď uvádzam, že som muzikant aj vo svojej muzike sa snažím kombinovať silné vplyvy tejto muziky s tým aby to nebola úplne prevarená voda. Elton John je skutočne istým spôsobom Mozartom dnešnej doby. A taktiež som toho názoru že do roku 1975 vychádzali jeho najlepšie LPs a návrat prišiel až presne v roku 1982/83. Odporúčam ísť v januári na jeho životopisný film >> odkaz Ďakujem Za Vaše reakcie a hodne zdarov prajem.

Mohyla @ 17.10.2018 15:36:01
Egon, Elton nie je zrovna na špici mojej súkromnej hitparády! Ale! Pred rokmi som sa náhodou dostal na jeho koncert v Bratislave. Objektívne musím povedať:" Klobúk dole" pred ním, aj pred kapelou! Maximálne profesionálny výkon! Ako aktívny muzikant by si si oblízal prsty!

Egon Dust @ 17.10.2018 17:31:57
Čauko Mohyla, chcel som tam strašne ísť, len som marodil bola to akcia od Telecomu, alebo nejakej veľkej spoločnosti, ktorá zaplatila tento koncert a bol zadarmo pre verejnosť. Bolo to v roku 2007/08 začiatkom leta. Elton má stálu geniálnu kapelu s maximálne flexibilným gitaristom Davey Johnstonom. 2 silné mená prvej polovice 70tých Davey Johnstońe a Mick Ronson. Vďaka ich aranžmánom mala hudba Eltona a Bowieho megagrády :). Mám síce len dvd Elton John live in Wembley, ale je to pompézny skvost. V očiach rockerov je Elton sladkým chlapcom navyše s odlišnou orientáciou, ale v mojich očiach je to rovnocenná ikona rock n rollovej kultúry ako Jerry Lee Lewis, Phil Collins, či Mick Jagger.

horyna @ 18.10.2018 06:00:00
Velmi děkuji za tuto recenzi. Připoměla mi, že jsem cca před půl rokem o albu uvažoval, jako o možném nákupu. Totálně se mi za tu dobu vykouřilo z hlavy, až teď jsem si jej znovu na netu poslechl a říkám, ok, jednou to budeš i ty :-)