Deluge Grander - August In The Urals (2006)
1. Inaugural Bash (26:57)
2. August in the Urals (15:52)
3. Abandoned Mansion Afternoon (12:14)
4. A Squirrel (8:45)
5. The Solitude of Miranda (7:18)
Total time: 71:06
Obsazení:
Dan Britton - keyboards, vocals (1-3), guitars (2), acoustic guitar (5)
Dave Berggren - guitars (1,3-5)
Patrick Gaffney - drums
Brett d'Anon - bass (1-4), oud (2)
Guests:
Frank d'Anon - xylophone (1), trumpet (1), flute (1), keyboards (5)
Jeff Suzdal - saxophones (1)
Adnarim Dadelos - vocals (5)
Táto akademicky zložitá hudba by si zaslúžila podrobný muzikologický rozbor ,ku ktorému ja(ako príslušník manuálne pracujúcej triedy) nie som kompetentný.Tak si dovolím iba pár laických postrehov.
Toto CD je ideálne počúvať v takom počasí,aké vládne dnes.Dážď,sychravý novembrový večer,vonku sa stmieva a človeka premáha ľahká lepkavá melanchólia.Poslucháč sa razom akoby dostane do iného sveta,paralelného voči tomu nášmu.Po kompozičnej a melodickej stránke je to spočiatku ťažko uchopiteľné,postupne sa však vynárajú prvé kontúry,ktoré čoraz zreteľnejšie prerastajú v ucelenú formu.V šere miestnosti zrazu ožívajú jesenné farby opadaného lístia so všetkými možnými odtieňmi.V pevnej rytmike si Dan Britton na svojom hammonde tvrdošijne hrá to svoje.Zvuk jeho kláves sa však nederie do popredia,ale je umne začlenený do celku a zahalený jemnou záclonkou hmly.Jeho spev-nespev dáva tejto hudbe zvláštny nádych tajomna,akoby sa dral niekam zo záhrobia v deň súdny.Aranžérske postupy sú jedinečné a dávajú tomuto hudobnému dielu punc originality.O nejakej šablónovitosti nemôže byť ani reč a taktiež nehrozí obsedantná okupácia mozgu nejakými chytľavými vnucujúcimi sa melódiami,pretože také tu jednoducho nie sú.Tento efekt nehrozí ani po opakovaných počúvaniach,naopak obzor sa ešte rozširuje a paleta farieb je stále bohatšia a bohatšia.Konečný zážitok je veľmi komplexný a duševne uspokojujúci a človek sa cíti vnútorne obohatený o novú, dosiaľ nepoznanú dimenziu.
Som si plne vedomý toho,že Deluge Grander nie je hudba na každý deň a ani si ju nebudete popiskovať pri práci.Keď však zastihne poslucháča vnútorne uvoľneného,vyrovnaného a dostatočne sústredeného,ktorému nechýba štipka predstavivosti,tak je veľká pravdepodobnosť interesantného umeleckého zážitku.
reagovat
Mayak @ 15.11.2015 17:46:19
Celkom stručne: ... s ľahkým sarkazmom, inteligentným nadhľadom ale vcelku výstižne napísaná recenzia. Stále častejšie sa ubezpečujem, že príslušníci "manuálne pracujúcej triedy" to vedia proste lepšie, invenčnejšie a originálnejšie, ako pseudo-intelektuáli, či tzv. profesionálni recenzenti (v skutočnosti verbálne dávno vyčerpaní šablónovití tragédi) ...
alienshore @ 15.11.2015 21:04:50
tvorba amerických Deluge Grander sa dá považovať za klasiku novodobého art-rocku, keďže už hneď s týmto debutom vystrelili medzi ozajstnú špičku, ... a konečne tu pribudla prvá recenzia v ich diskografii :-) ...
hejkal @ 16.11.2015 05:06:07
Po tejto kapele som pred rokmi vážne poškuľoval, priviedli ma k nej progarchives. Napokon sa nedostala až do zbierky, ale potenciálne má stále dvere otvorené. Aj ja som rád, že tu je konečne recenzia.
Brano @ 16.11.2015 09:50:11
Chlapi,ďakujem za vaše reakcie a názory.Vážim si to.
K téme tohto albumu som ešte zabudol dopísať,že Dan Britton sa klávesovo naplno rozšupne až v predposlednej krimsonovsky ladenej skladbe A Squirrel,kde sóluje až neoprogovo dominantne priam v štýle Cliva Nolana.
PaloM @ 17.11.2015 10:46:11
Už iba pár minút pred koncom poslednej skladby. Počul som to s odstupom viacerých rokov.
Dokonalé dielo, minimálne na úrovni najlepšieho albumu skupiny Happy The Man.
Jarouš @ 17.11.2015 13:46:41
Pěkné, výstižné, od srdce.
"Toto CD je ideálne počúvať v takom počasí,aké vládne dnes.Dážď,sychravý novembrový večer,vonku sa stmieva a človeka premáha ľahká lepkavá melanchólia". Přesně tohle mě dnes napadlo :)
- hodnoceno 4x
- hodnoceno 2x
- hodnoceno 0x