Wobbler - Hinterland (2005)

Dovolím si iba pár osobných poznámok k tomuto hudobnému dielu,pretože všetko podstatné už bolo napísané.Ja som mal najväčší zážitok z tejto hudby v jeden večer,kedy STV vysielala film Ela Havettu-Slávnosť v botanickej záhrade(1969).Zvuk televízora som stiahol a k obrazu mi hralo CD Wobbler -Hinterland.Tento skvelý nórsky retroprog vyznel ako dokonalý soundtrack k tomuto trezorovému surrealistickému filmu a mal som z toho silný emocionálny audio-vizuálny zážitok.Stretli sa v ten večer u mňa tri dôležité skutočnosti a to: nostalgické duševné rozpoloženie,hudba ktorá znie ako z prvej polovice 70.rokov a to napriek tomu,že bola nahratá v roku 2005 a film,ktorý presne vystihuje atmosféru tej doby.Takto som sa preniesol v čase o 40 rokov do minulosti prostredníctvom tohoto náhodného audio-vizuálneho prepojenia.
reagovat

Wobbler som si všimol na Progarchives, kde dostával pomerne nadšené kritiky, neskôr som si prečítal aj recenziu na Artrock.cz, nuž som si ho zadovážil.

Krátka Serenade for 1652 uvedie titulnú skladbu Hinterland. A tá začne vskutku emersonovským tarkusoidným klávesom. Je to ako návrat po rokoch domov, k rodine. Osobne nevkladám veľa nádejí do novodobých skupín, ale Wobbler ukazujú, že dokážu nahrať perfekte staromilskú hudbu bez toho, aby človek cítil tú urputnú snahu niečo si dokazovať (ako napr. Tangent). Krásna mrazom a smútkom pretkaná spievaná tichá pasáž patrí k tomu najlepšiemu, čo ma kedy v hudbe oslovilo. A až nastúpi melodická gitara, tak mi neostáva iné, ako sa mimovoľne usmievať a vychutnávať dielo génia. Pri vedomí, že skladba má niečo cez 27 minút, sa človeku chce chrochtať blahom (dnes je to však nebezpečné, prasacia chrípka by vedela rozprávať). Melodický a emociálny potenciál krehkých aj rockových pasáží je doslova neopísateľný. Toto sa musí počuť! Samozrejmosťou sú rozprávkové pasáže ako vystrihnuté zo zasnežených pláni Ľadovej kráľovnej, ktoré znamenajú jedno. Blizzard na obzore. Zlovestnosť skupina zvláda podať tak presvedčivo ako Van Der Graaf Generator.

Rubato industry pokračuje v hutnej potemnelej ráznosti, motívy a pasáže utešene gradujú a pribúdajú, hotový art rockerov Raj. A tá krása spievaného emociálna by dokázala spraviť citlivú dušu hoci aj z Loba (pre tých, čo nepochytili odkaz na najbrutálnejší komiks, aký sa kedy v mainstreamovej produkcii vyskytol, dávam náučný link >> odkaz ). Záver je tak tvrdý, že mnohí prebustrovaní metalisti môžu tak akurát bezmocne škrípať zubami.

Zlo na začiatku každej správnej rozprávky zasadí dobru úder, ktorý z dobrých a mierumilovných protagonistov spraví spravodlivých kruťasov, neváhajúcich vymiesť oponenta z povrchu zemského, čo by urobili aj predtým, avšak chýbala vhodná Pí áR zámienka pre médiá. Tak dajako začína skladba Clair obscur. Posmutnelá princezná sa túla zvädnutou záhradou a srdce jej krváca za nemenovaným princom. Zlý čarodejník v podobe klávesov sa prihrnie a princeznú unáša. Akonáhle sa to dozvie nemenovaný princ, opáše sa všetkými ručnými a planými zbraňami krátkeho dostrelu a za zvuku emersonovského klávesu vyráža do boja za záchranu svojich krvilačných chúťok a princeznej (po boji dobre padne trocha toho sexu, to už vedel aj Napoleón). Záverečný boj sa odohráva na monumentálnych plochách mellotronu a nie je úplne jasné, kto nakoniec vyhrá. Ústup do ticha...

Nórska art rocková skupina Wobbler dokázala nemožné. Stala sa legendou už za života a stačil jej na to jeden album a voľne prístupné demá na MySpace. Myslím, že sú najlepšou skupinou z tých, ktoré v novom miléniu fungujú (aj keď ich veľké množstvo napočúvaných nemám). Komu to ešte nedošlo, dávam 5 hviezd, v ktorých sa skrývajú aj ďalšie a ďalšie... Ich počet môže byť rovný tým vo vesmíre.

reagovat

PaloM @ 29.05.2009 08:04:57
Moja reakcia je jasná :-) - na to, že som včera počul prvý raz v PC z mp3 oba albumy, ako i tvoje nákazlivé nadšenie, ma viedli k rýchlej objednávke oboch CD, čo som doteraz nikdy neurobil (pri cene som trochu váhal). Nedovolím si tvrdiť, že je to najlepšia terajšia skupina, toľko zas toho nepoznám, ale sú naozaj výborní a viem, že mi nehrozí sklamanie z investície. Tým je moja reakcia aj recenzia odbavená. Vďaka za výborný typ.

P.S. Na progarchives.com dal 1 fanúšik 2.CD jednu hviezdu za to, že je len do 35 minút. Dnes sa tomu smejem, ale keď začali CD od 80. rokov, tiež sme nadávali na nevyužitú plochu formátu CD.
Po pár tituloch, doslova nabitých vatou, ma to prešlo. Teplý zvuk LP mi vôbec nechýba, ale obmedzená stopáž bola na niečo dobrá :-))

hejkal @ 29.05.2009 08:11:40
PaloM - súhlasím, že dĺžka do 50 minút má niečo do seba. S výnimkou toho, keď niečo robím a potrebujem hudobnú kulisu, som aj ja zastánca kratšej, ale o to intenzívnejšej dosky.

honanek @ 12.04.2012 20:22:08
Souhlasím,ale s legendou nesouhlasím-Norsko je studnice muzikantů-stejně jako jindřichohradecko u nás.Pokavaď žiješ v působnosti lidí,kteří tvoří a umí víc než ty,není to problém.Kapela je moc,moc dobrá-ale znám LEPŠÍ---GARGAMEL "Descending" Norsko.Tuhle jsme dělali takovej vejcuc kapel tohoto ražení.Starý mamlasové který pindaj jenom o tom co se hrálo.Neznám,opravdu neznám za 10.let takovej POKLAD.Kapela tu ani není-teda na Progboardu.Jinak k Wobbler,mám všechno,vadí zvuk,vadí krátká délka,doba čekání..mám je rád!

hejkal @ 13.04.2012 05:13:21
Vďaka za tip, ako vravím, súčasnú scénu, akúkoľvek (možno s výnimkou blues a southern rocku), priveľmi nesledujem.

jirka 7200 @ 09.01.2018 11:42:18
Wobbler už nějaký pátek poslouchám, tak jen telegraficky, protože nic moc nového k této kapele asi napsat nelze.

Debutní album byl vydáno u US firmy The Lasers Edge, která vydává mj. prog rockové naděje z celého světa. Komplet však bylo natočeno v norském soukromém studiu Lydkjøkkenet. Tu správnou art rockovou patinu tomu nasadil věhlasný americký mistr masteringu Bob Katz. Retro jako hrom !