Dead Can Dance sú právom považovaní za jeden z najväčších objavov svetovej hudobnej scény a to najlepšie, čo vôbec kedy splodila. Ich originálna, jedinečná produkcia, kĺbiaca v sebe prvky európskeho folku, ovplyvneného stredovekou a renesančnou hudbou, kombinovaného s ambient popom a worldbeatom, si získala milióny priaznivcov. Vďaka neopakovateľnej atmosfére skladieb plných smútku, vznešenosti, o hľadaní stratenej krásy, zamýšľajúcich sa nad zmyslom a večnosťou ľudskej existencie sa Dead Can Dance radia medzi najkultovejšie hudobné zoskupenia, aké kedy vznikli.
Aj keď počas celej ich kariéry sa v skupine vystriedalo množstvo muzikantov, základ a jadro Dead Can Dance vždy tvorili iba dvaja ľudia - vynikajúca, jedinečným hlasom obdarená speváčka Lisa Gerrard a multiinštrumentalista, talentovaný skladateľ a osobitý spevák Brendan Perry.
Brendan bol pôvodne spevákom a basgitaristom austrálskej punkovej formácie Scavengers, ktorej sa však nikdy nepodarilo podpísať zmluvu so žiadnym vydavateľstvom. V 1979-om si kapela zmenila názov na Marching Girls, čo však pozornosť vydavateľstiev nijako neupútalo. To bolo jedným z hlavných dôvodov, prečo sa Brendan rozhodol nasledujúci rok skupinu opustiť a začať vlastné muzikantske experimenty v oblasti elektronickej hudby.
V roku 1981 Perry spolu s Lisou, Paulom Eriksonom a Simonom Monroeom zakladá Dead Can Dance. O rok neskôr sa Perry a Gerard rozhodli presmiestniť ´hlavný stan´ do Londýna, no bez Monroea a Eriksona, ktorí zostali v Austrálii.
Nasledujúci rok už duo podpisuje zmluvu s kultovým labelom 4AD. Pod jeho hlavičkou vydávajú v roku 1984 svoj eponymný debutový album, pozostávajúci zo skladieb, ktoré vznikli v uplynulých štyroch rokoch existencie. Koncom roka komponujú dve skladby na prvý album This Mortal Coil s názvom "It'll End In Tears" a zároveň vydávajú EP "Garden Of The Arcane Delights".
O rok neskôr vydávajú druhý album "Spleen And Ideal". Vďaka nemu sa skupina stala v Európe doslova kultovou záležitosťou. Album sa ihneď po vydaní vyšplhal na druhé miesto britského nezávislého rebríčka. Nadchádzajúce dva roky trávia v relatívnom kľude, fanúšikovia sa nových skladieb dočkali až v 1986-om. Predkrm v podobe dvoch noviniek, ktorými skupina prispela na 4AD kompiláciu "Lonely Is An Eyesore" nebol síce dokonalou satisfakciou, avšak tretím albumom "Realm Of A Dying Sun" si to u čoraz rozrastajúceho sa okruhu svojich priaznivcov dokonale ´vyžehlili´.
Ďalšie dva roky trávi duo spolu s hosťujúcimi muzikantami poväčšinou na cestách, priebežne kompunje nový materiál na pripravovaný štvrtý album. Ten uzrel svetlo sveta v roku 1988 pod názvom "The Serpent´s Egg". Dead Can Dance zároveň komponujú hudbu pre film Agostina Villarongasa "El Nino De La Luna", v ktorom Lisa Gerard zároveň absolvuje svoj herecký debut.
"Aion", piaty album formácie, vychádza v roku 1990. Následne na to vyrážajú na prvé americké turné, skvelo prijaté nielen publikom, ale i hudobnou kritikou. Návštevnosť koncertov bola niekoľkonásobné vyššia, ako na hociktoré miestne rockové hviezdy.
Rok 1991 prebieha pre duo opäť v znamení bohatých koncertných aktivít a divadelných vystúpení. Rok na to robí label Rykodisc radosť všetkým priaznivcom Dead Can Dance vynikajúcim výberom toho najlepšieho z doterašej tvorby, kompiláciou "A Passage In Time". Album je zároveň ich prvým titulom oficiálne vydaným v Spojených štátoch.
Začiatkom roku 1993 komponujú ústrednú melódiu pre pripravovaný film "Baraka" a zároveň prispievajú dvoma skladbami na album zhudobnených básní Arthura Rimbauda, z produkcie Hectora Zazoua "Sahara Blue".
V závere 1993-eho vydávajú ďalší počin "Into The Labyrinth", ktorý sa rovnako, ako jeho predchodca dočkal vydania aj v Spojených štátoch, kde je prijatý s obrovským nadšedním aj ľuďmi, ktorí sa s produkciou Dead Can Dance doposiaľ nestretli. Jeho vydanie je podporené veľkým americko-európskym turné, zdokumentovaným na videokazete "Toward The Within".
O dva roky neskôr vydáva Lisa vynikajúci sólový debut "The Mirror Pool". Nasledujúci rok pracujú Dead Can Dance na svojom poslednom titule "Spiritchaser". Po jeho vydaní sa skupina vydáva na svoje posledné svetové turné, ktoré zároveň ukončilo existenciu Dead Can Dance. Či sa niekedy dočkáme znovuzrodenie tejto jednej z najosobitejších hudobných formácií, ukáže čas. V každom prípade Brendan i Lisa pokračujú vo svojich hudobných aktivitách aj naďalej ako sólisti.
Lisa má okrem "Mirror Pool" na svojom konte albumy "Duality", "The Insider" a účasť na mnohých výberovkách. Oba albumy nakrútila v spolupráci s Petrom Burkeom, pričom druhý menovaný je soundtrackom k rovnomennému filmu. Jej najnovším počinom je hudba k filmu "Gladiator", na ktorom sa podieľala spolu so skladateľom Hansom Zimmerom.
Brendan sa po rozpustení Dead Can Dance objavil ako hosť pri prípravé mnohých projektov, z ktorých za spomenutie stoja napríklad "Lights In The Dark" z roku 1998, či spoločný počin s muzikantom Petrom Ulrichom "Pathways And Dawns". V októbri 1999 vydal Brendan prvý oficiálny sólový počin "Eye Of The Hunter".
Quivvy, alebo kde sa to všetko rodilo...
Quivvy Church je 150 rokov starý kostol, nachádzajúci sa v írskom Belturbete, kam sa Brendan Perry usídlil spolu so svojim ovčiakom Nephom. Beltrubet je dedinka nachádzajúca sa približne 70 míľ od Dublinu, v štáte Cavan neďaleko severných hraníc Írskej republiky. Ide o klasický model írskej dedinky, s množstvom rozľahlých plání, po ktorých sa preháňajú pastieri oviec so svojimi stádami. Keď sa írska vláda pred niekoľkými rokmi rozhodla rozpredávať staré protestanské kostoly, Brendan využil príležitosť a kúpil Quivvy Church, v ktorom si zariadil štúdio. V hlavnej časti kostola, kde sa obyčajne slúžia omše rozložil všetky gitary a rôzne etnické nástroje, bicie umiestnil vo zvonici a mozog štúdia - réžiu - umiestnil na balkón. V tomto úžasne akustickom priestore sa zrodili takmer všetky albumy Dead Can Dance, ako aj Brendanova sólovka "Eye Of The Hunter". V Quivvy Brendan zároveň usporadúva rôzne posedenia s priateľmi, výstavy a workshopy.
Dead Can Dance:
Lisa Gerrard - spev
Brendan Perry - spev, gitary, nástroje
Diskografia (albumy):
Dead Can Dance (1984)
Spleen And Ideal (1985)
Within The Realm Of A Dying Sun (1987)
Aion (1990)
A Passage In Time (1991)
Into The Labyrinth (1993)
Spiritchaser (1996)
Igor PETRUŠKA, 05.10.2000, Music Box
Prevzaté z http://music.box.sk/news.php3?id=2034 so súhlasom autora ... (celý článek)